02.12.2019, Róbert Jano

Členovia Ligy na ochranu slovenských športovcov (LOSS) preferujú status zamestnanca

02.12.2019, Róbert Jano
Barbora Bálintová, Ľubomír Ďuriš a Albert Rusnák sú dnes výraznými športovými osobnosťami nielen u nás, ale aj v zahraničí. Verím, že poslancov NR SR by ich názor mohol osloviť o niečo viac ako „chladné” vyjadrenia nás - právnikov, novinárov a zástupcov hráčskych asociácií.

Ako predseda LOSS považujem za potrebné a správne dať priestor samotným športovcom, aby sa vyjadrili k predkladanej novele zákona o športe a dileme profesionálneho hráča v otázke medzi statusom zamestnanca a SZČO. Počas uplynulého týždňa som absolvoval množstvo telefonických rozhovorov s našimi členmi. Snažil som sa im vysvetliť, čo by pre nich prípadná novelizácia ZoŠ znamenala. 

Ak však poslanci v utorok odhlasujú novelu ZoŠ, vrátia vzťah športovec - klub do obdobia pred rokom 2016. Osobne ešte stále verím, že novela neprejde a rok 2020 bude rokom, v ktorom si celá športová obec uvedomí potrebu spájať sa a začať spoločne a jednotne riešiť problematiku financovania športu, odvodových prázdnin a pod…

Barbora Bálintová, Ľubomír Ďuriš a Albert Rusnák sú dnes výraznými športovými osobnosťami nielen u nás, ale aj v zahraničí. Verím, že poslancov NR SR by ich názor mohol osloviť o niečo viac ako „chladné” vyjadrenia nás - právnikov, novinárov a zástupcov hráčskych asociácií. Zo svojho postavenia predsedu LOSS si nedovolím prezentovať sám seba ako hovorcu všetkých našich členov, nasledujúci text vyjadruje odpovede niektorých členov LOSS na nasledovné tri otázky:

1. Preferujete status profesionálneho športovca ako zamestnanca alebo SZČO? Z akých dôvodov?

2. V akej pozícii ste boli počas pôsobenia v zahraničí? Aké sú podľa vás výhody a nevýhody pozície profesionálneho hráča ako zamestnanca?

3. Nemala by sa pozornosť štátu sústrediť skôr na zvýšenie príjmov klubov ako na dilemu zamestnanec vz. SZČO? 

Tu sú ich odpovede k položeným otázkam:

Albert Rusnák ml.

Reprezentant SR vo futbale a hráč klubu MLS Real Salt Lake City

Preferujem status profesionálneho športovca ako zamestnanca, a to z toho dôvodu, že od začiatku mojej profesionálnej kariéry mám s týmto postavením pozitívnu skúsenosť. Ak mám byť úprimný, inú možnosť ani nepoznám.

Počas môjho pôsobenia v zahraničí v Anglicku a Holandsku som bol profesionálnym športovcom – zamestnancom, pričom všetky odvody a dane za mňa platil klub. Aj v súčasnosti som v USA v postavení zamestnanca. V tejto súvislosti by som rád poukázal na tú skutočnosť, že v krajinách, v ktorých som pôsobil, bolo vysoké daňové zaťaženie (40-50 %).

Bc. Barbora Bálintová

Reprezentantka SR v basketbale, hráčka klubu Arka Gdynia (Poľ.)

Preferujem pozíciu profesionálneho športovca ako zamestnanca. 

Je v rovnoprávnom vzťahu so svojím zamestnávateľom (klubom) a môže sa sústrediť iba na športovú činnosť. 

Počas môjho doterajšieho pôsobenia v zahraničí, v mojom prípade zatiaľ iba v Poľsku, hodnotím veľmi pozitívne postavenie profesionálneho športovca ako zamestnanca, pretože všetky potrebné náležitosti rieši klub a ja sa môžem stopercentne sústrediť iba na môj športový výkon tak v klube, ako aj v reprezentácii Slovenskej republiky.

Zároveň si myslím, že skôr by sa mala pozornosť štátu sústrediť na zvýšenie príjmov pre kluby, a tým pádom by žiaden klub nemal problém podpisovať zmluvy so športovcami ako so zamestnancami. Samozrejme, za daných okolností a so súčasnými príjmami klubov je pre ne mimoriadne zložité „podpisovať“ profesionálnych športovcov ako zamestnancov.

Ľubomír Ďuriš

Reprezentant SR v hádzanej a aktuálne najlepší hráč v SR, hráč klubu HedoBraun Gyongos (Maď)

Osobne preferujem status profesionálneho športovca ako zamestnanca. Som takto zamestnaný už štyri roky a zatiaľ som nemal negatívnu skúsenosť.

V Maďarsku mám pracovnú zmluvu. V porovnaní s pôsobením na Slovensku pred účinnosťou Zákona o športe, kedy som vykonával športovú činnosť ako SZČO, si už nemusím robiť starosti s účtovníctvom a daňovým priznaním. O všetko sa stará klub a ja sa môžem sústrediť výlučne na hádzanú. Samozrejme, v tejto súvislosti vnímam aj vyššie náklady klubov na Slovensku. Moja otázka znie: Keď to funguje v Maďarsku, prečo by to nemalo fungovať aj na Slovensku?

Ak táto novela zákona prejde hlasovaním v parlamente, profesionálny športovec bude mať iba v teoretickej rovine na výber medzi statusom zamestnanca a postavením SZČO. Na základe mojej skúsenosti z pôsobenia na Slovensku si nie som istý, či sa tak aj v skutočnosti bude diať. Keďže pre kluby je výhodnejšie postavenie hráča ako SZČO, som presvedčený, že hráč bude klubom tlačený do tejto možnosti. 

Negatívne vnímam skutočnosť, že väčšina klubov stojí na jednom človeku. V športe je čoraz menej sponzorov. Nikto predsa nechce hádzať peniaze do studne. V tomto smere je zrejme potrebné podniknúť kroky, ktoré motivujú súkromný sektor k podpore klubov. Peniaze na Slovensku sú! Myslím si však, že na Slovensku potrebujeme systém, ktorý bude výhodný pre obidve strany   

Peter Varga

Futbalistu klubu Gyirmót FC Győr a reprezentant SR do 21 rokov

Preferujem status zamestnanca, keďže výkon športovej činnosti napĺňa znaky závislej práce. My hráči nemôžeme vykonávať športovú činnosť vo vlastnom mene, vykonávame ho v mene klubu. V prípade SZČO by sa zhoršil stav hráča a klubu vzťahy by boli nevyvážené a kluby by mali neobmedzené možnosti krátiť odmenu hráčovi, ukončiť s ním zmluvný vzťah a pod.

Počas môjho pôsobenia v zahraničí som bol v pozícii zamestnanca. Výhodami sú vyvážený vzťah medzi klubom a hráčom, jasné pravidlá pre oboch, každý si je vedomý toho, čo si môže dovoliť a čo nie. Nevýhody neviem posúdiť a ani to, aký dopad bude mať táto novela.

Prvoradé by malo byť pre štát a zväz, aby našli spoločné riešenie, ako zvýšiť príjmy klubov, ako by mohol štát financovať súkromné športové kluby, lebo každý vie, že finančné podmienky klubov majú ďaleko od optimálneho stavu. Dôležité je aj určiť pravidlá medzi športovcami a klubmi, aby boli rešpektované z obidvoch strán.

JUDr. Róbert Jano 
Predseda Ligy na ochranu slovenských športovcov (LOSS)


Prečítané: 247x