Deti na Olympe

Peter Sepeši|20. sep 2019 o 23:40

6000 detí so sprievodom dospelých prevrátilo doterajšie predstavy o fanúšikovaní na hlavu. Z núdze cnosť sa stala druhým najväčším zážitkom zápasu medzi Slovanom Bratislava a Besiktasom Istanbul – a treba uznať, že bolo priam geniálnym počinom nahradiť vylúčených divákov za predchádzajúce negativistické a rasistické správanie deťmi do 14 rokov.

Neporušujú zákon o organizovaní športových podujatí, neprenášajú na štadión zakázanú pyrotechniku, neurážajú hráčov hostí ani ich rodinných príslušníkov ani súperových fanúšikov, neprídu na štadión pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok, netreba ich sprevádzať na štadión policajnými jednotkami, ani po zápase na železničnú stanicu, netreba sa obávať o to, ako budú po ich návšteve hlavného mesta vyzerať vlaky a autobusy na ceste domov, nepodpaľujú sedadlá na štadióne, nehádžu na súperovho brankára poháre od piva, netreba ich sledovať kamerovým systémom. nepripravujú politicky nekorektné transparenty, neurážajú ani príslušníkov iných národov a štátov, ani vedenie UEFA ani prezidenta SFZ, nehajlujú ani nevykrikujú rasistické heslá ešte pred štadiónom ani na ňom, nepreskakujú zábrany okolo ihriska, neprenikajú na trávnik, neinzultujú hráčov súpera, povzbudzujú svoj tím celý zápas, ani za nepriaznivého stavu nestrácajú nádej, že sa zápas môže otočiť, vysielajú na hráčov celých 90 minút pozitívne vlny, aj tie mexické, a emocionálne ich vyburcujú tak, že zápas je zážitkom nielen pre nich, ale aj pre ostrieľaných matadorov, ktorí niečo podobné doteraz nezažili  – a hlavne a predovšetkým dávajú zabudnúť na doterajšiu mantru až axiómu, že na vytvorenie burcujúcej atmosféry na futbalovom štadióne sú nutní ultras.

Kto je to?

6000 detí so sprievodom dospelých prevrátilo doterajšie predstavy o fanúšikovaní na hlavu. Z núdze cnosť sa stala druhým najväčším zážitkom zápasu medzi Slovanom Bratislava a Besiktasom Istanbul – a treba uznať, že bolo priam geniálnym počinom nahradiť vylúčených divákov za predchádzajúce negativistické a rasistické správanie deťmi do 14 rokov.

Zápas bez bežných divákov sa stal manifestáciou športového a nadšeného fanúšikovania, aké sa zo slovenských štadiónov postupne vytratilo, alebo bolo prinajmenej príliš často poznačené vyčíňaním tzv. tvrdého jadra domáceho mužstva a súperových fans.

Ak aj väčšinovo cynicky pôsobiaci Andraž Šporar vyhlásil, že prežil najkrajší zážitok, odkedy sa stal hráčom Slovana, že také niečo nikdy v kariére nezažil, nejde zrejme o marketingové reči, ale o vystihnutie toho, čo sa úplne neplánovane a nečakane udialo na novom štadióne. A to iba štyri dni po tom, ako slovanistickí ultras prerazili aj najspodnejší suterén počas zápasu s odvekým rivalom z Trnavy a vyvolali množstvo otázok nad priebehom zápasu z hľadiska usporiadateľov a agresívnych fanúšikov.

Verím tomu, že ak by si hráči belasých mohli vybrať, či chcú ísť po zápase s ďakovačkou pred tribúny s ultras či pred tribúny s nadšenými a vďačnými deťmi, nebudú dlho premýšľať. Je jasné, že tento model nemôže byť systémovým riešením aj na ligové a pohárové zápasy, že aj to čaro nového a nečakaného a nečakane pozitívneho a efektívneho by možno časom vyprchalo, ale na vlastné oči sme videli a na vlastné uši počuli, že to (fanúšikovanie) môže byť aj inak – a lepšie.

Verím tomu, že ak ultras belasých pozerali tento zápas, a to si určite nenechali ujsť, a že ak videli oduševnený výkon tých, ktorí ich nahradili na tribúnach, ktorí kvôli tomu zápasu cestovali z celého Slovenska, tak tým bystrejším spomedzi nich možno trkne, že ich každý nasledujúci výčin v hľadisku bude porovnávaný s týmto veľkým víťazstvom na trávniku aj v hľadisku. A že už teraz, ešte pred tým, ako prejdú turniketmi a spustia svoje chorály a choreo a obsadia svoje miesta štamgastov, sú so svojím starým spôsobom fanúšikovania odsúdení do roly porazených.

Tisíckami detí a ich sprievodom.

Iste, každý prvý raz je len raz a možno sa už nebude v takejto excelentnej podobe opakovať, hoci v zápase s Wolverhamptonom sa zrejme na štadión dostanú deti opäť – ale tento v podstate vynútený pokus sa dostal vďaka geniálnemu rozhodnutiu vedenia klubu a famóznemu prevedeniu divákov na futbalový Olymp a už tam ostane. A každým ďalším prúserom usporiadateľov a divákov sa bude jeho kredit iba zvyšovať.

RÓBERT KOTIAN

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbalnet»Deti na Olympe