II. liga – Bratská dvojica Krčíkovcov v Liptovskom Mikuláši: Vzájomne si pomáhame a kryjeme chrbát

Aké je to hrať s bratom v jednom tíme?
Dávid: „Úprimne, som veľmi rád, že môžem hrať s Adamom v jednom tíme. Je to špecifické a nie každý má takúto možnosť, to okúsiť. Každý by si chcel zahrať v jednom tíme so svojím bratom a som rád, že nám sa to aj podarilo.“
Adam: „Osobne mi to prináša veľkú radosť a som za to vďačný. Už odmalička sme sa spolu naháňali doma v Prievidzi po ihriskách, ale nikdy mi nenapadlo, že by sme spolu mohli hrávať na profesionálnej úrovni v jednom tíme. Viem, že to je malá pravdepodobnosť, ale bol by som rád, keby sme spolu vydržali v jednom mužstve až do konca kariéry.“

Kto komu kryje chrbát?
Dávid: „Myslím si, že navzájom si kryjeme chrbty. Väčšinou to býva tak, že starší kryje mladšieho, ale u nás to tak nie je. V každej situácii sa podržíme, a to je na tom najkrajšie. Za to by som mu chcel veľmi pekne poďakovať.“
Adam: „Som starší o viac ako tri roky, takže je to také prirodzené, že by som sa mal viac starať a byť príkladom. Dávid pred rokom ukončil strednú školu a toto je prvýkrát, čo odišiel z domu a žije v inom meste. Najmä v tomto som sa mu snažil pomôcť, aby si na to zvykol. Ale inak, si pomáhame navzájom a dopĺňame sa.“

Ako vyzerali vaše futbalové začiatky?
Dávid: „Keďže mám staršieho brata, tak som pokračoval v jeho šľapajach. Začal som hrávať v Prievidzi, kde som prešiel všetkými kategóriami. Dá sa povedať, že tam som bol takmer celú doterajšiu kariéru, až kým som sa nedostal do Liptovského Mikuláša.“
Adam: „Od útleho veku sme spoločne aj s našimi kamarátmi behali vonku a hrali sme rôzne športy. Pôvodne som začínal s hokejom, ale pri ňom som vydržal krátko, pretože sa mi nechcelo vstávať na skoré ranné tréningy. Po tejto skúsenosti som sa už zameral len na futbal a vedel som, že to je moja vášeň. Rodičia ma prihlásili do futbalového klubu v Prievidzi, kde som hrával do svojich pätnástich rokov a odišiel som do akadémie FK Senica, kde som hrával aj s ročným hosťovaním v MFK Skalica v dorasteneckých kategóriách.“

Bratia sa medzi sebou doma často aj hašteria. Nastala niekedy medzi vami výmena názorov na ihrisku?
Dávid: „Určite, ale myslím si, že medzi všetkými súrodencami k tomuto príde. Brat je troška výbušnejšej povahy, takže niekedy urobí ,z komára somára‘. Vždy si vzájomne želáme len to najlepšie, takže skončí sa to vždy s úsmevom.“
Adam: „Aj napriek tomu, že máme výborný vzťah, tak sú situácie, keď sa povadíme aj na ihrisku. Ale myslím si, že je to normálne. Vždy si danú situáciu vydiskutujeme a o päť minút sme opäť v pohode.“

Ako ste trávili a trávite obdobie bez spoločných tréningov a zápasov?
Dávid: „Určite nám chýba spoločný tréning s mužstvom aj zápasy, ale keďže je taká situácia, aká je, musíme sa tomu prispôsobiť a akceptovať to. Doma trénujeme každý deň dvojfázovo, takže si myslím že sme z tréningového kolotoča nevypadli.“
Adam: „V prvom rade musím povedať, že by mi v živote nenapadlo, že takáto situácia nastane. Prakticky sa zastavil celý svet. Zápasy a spoločné tréningy so spoluhráčmi mi chýbajú, ale, bohužiaľ, nič s tým neurobím. Počas voľna chodíme s bratom trénovať – veľa behávame a, samozrejme, cvičíme. Zameriavame sa na silovú stránku, pretože počas sezóny sa jej v takej veľkej miere nemôžeme venovať. A ešte chodím aj na vysokú školu, kde takisto mám veľa práce, takže sa počas karantény určite nenudím.“

Ako by ste zhodnotili II. ligu?
Dávid: „Z dlhodobého hľadiska nemôžem hodnotiť II. ligu, lebo v nej pôsobím od leta. Ale zatiaľ za ten čas môžem povedať, že súťaž je kvalitná a pôsobí v nej veľa výborných a šikovných hráčov.“
Adam: „Myslím si, že to je veľmi vyrovnaná súťaž, kde v každom zápase môže niekto prekvapiť. Keby som sa mal zamerať konkrétne na Tatran, tak pri pohľade na tabuľku sa môže zdať, že sme v jej strede, čiže v relatívne pokojných vodách, ale nie je to tak. Sú tam veľmi malé bodové rozdiely a každé zaváhanie môže veľmi bolieť. Môj osobný pocit je taký, že po jesennej časti sme mohli byť na tom ešte o niečo lepšie, pretože sme niektoré zápasy stratili úplne zbytočne, ale to už teraz nezmeníme.“

Liptovský Mikuláš vedie trénerská osobnosť Štefan Zaťko. Aký je to tréner?
Dávid: „Tréner Zaťko je výborný a najmä skúsený tréner, ktorý má skúseností na rozdávanie. Musím sa priznať, že takého perfekcionistu som ešte nevidel. Všetko robí do najmenšieho detailu a to ho robí špecifickým trénerom. Vždy, keď robíme nejaké cvičenia alebo herné situácie na tréningu, tak vám povie ďalšie dve možnosti, ako by sme to mohli robiť inak.“
Adam: „Ja som pána trénera Zaťka v živote osobne nepoznal, ale, samozrejme, vedel som o ňom hlavne z pôsobení v Púchove, v Banskej Bystrici a v Pohroní. V prvom rade chcem jemu a celému klubu poďakovať za to, že mne a bratovi dali možnosť hrávať v Liptovskom Mikuláši, aj napriek tomu, že sme prišli zo štvrtoligovej Prievidze. Osobné ho vnímam ako perfekcionistu a veľmi rád si vypočujem jeho rady, pretože vo futbale dokázal veľa. Jeho skúsenosti sú na nezaplatenie.“

Krízový štáb otvoril vonkajšie športoviská a za istých okolností sa môže začať s tréningmi. Ako to vyzerá z tejto stránky v Tatrane?
Adam: „Je pravda, že sa otvorili športoviská, ale za veľmi prísnych podmienok. Pre každý klub je ťažké vytvoriť také podmienky, aby boli v súlade s požiadavkami. Momentálne ešte nemáme žiadne konkrétne informácie o tom, kedy začneme trénovať, ale budem rád, keď to bude čo najskôr.“