Prinášame Vám príspevok Petra Sepešiho, člena Výkonného výboru SFZ pre legislatívno-právne otázky, ktorého obsahom je návrh zmeny pravidiel voľby predsedu a podpredsedu komory SFZ pre riešenie sporov, nakoľko postup schvaľovania kandidátov na predsedu a podpredsedu komory SFZ podľa aktuálnych predpisov SFZ bol opakovane neúspešný. Základnými cieľmi navrhovanej zmeny systému voľby a predpisov SFZ je dosiahnutie objektívnej nestrannosti predsedu a podpredsedu komory SFZ a vyváženosti zloženia senátov komory pre profesionálny futbal ako aj senátov pre amatérsky futbal.
Dňa 6. júna 2019 bol rok odvtedy, čo uplynulo 4-ročné funkčné obdobie predsedu Komory SFZ pre riešenie sporov (ďalej len „komora SFZ”) JUDr. Miroslava Hliváka PhD., ako aj podpredsedníčky komory JUDr. Žanety Surmajovej PhD.
Obom menovaným je potrebné aj na tomto mieste poďakovať za ich prínos a pomoc slovenskému futbalu, za ich čas, energiu, múdrosť a skúsenosť, ktorými prispeli k vzniku komory SFZ a následne veľmi dôstojne a profesionálne viedli komoru SFZ v jej prvom volebnom období.
Po uplynutí funkčného obdobia obaja menovaní v súlade s čl. 37 ods. 5 Stanov SFZ v záujme zabezpečenia kontinuity a plynulosti procesov prebiehajúcich v rámci činnosti SFZ naďalej vykonávali nevyhnutné úkony a činnosť v komore SFZ s cieľom, aby ju riadne fungujúcu odovzdali svojim nástupcom, čo sa im však zatiaľ nepodarilo z dôvodu neúspešného procesu voľby ich nástupcov.
Bývalý predseda komory SFZ, vzhľadom na jeho vyťaženie a rozsah povinností v Úrade pre verejné obstarávanie SR oznámil najskôr iba ústne a neskôr v júni 2019 už aj písomne, že nemôže ďalej pokračovať v zastupovaní (nezvoleného) predsedu komory SFZ po uplynutí mandátu. Preto SFZ musel pristúpiť k vyriešeniu tejto situácie využitím inštitútu dočasného poverenia výkonom funkcie predsedu komory SFZ. Vzhľadom na význam funkcie predsedu komory SFZ i podpredsedu komory SFZ dočasné poverenie výkonom týchto funkcií schválila Konferencia SFZ ako najvyšší orgán SFZ.
Podľa dnešného stavu predpisov SFZ predsedu a podpredsedu komory SFZ volí v súlade s požiadavkou Zákona o športe /§ 19 ods. 1 písm. f)/ najvyšší orgán SFZ - Konferencia SFZ.
Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedu komory SFZ má Konferencii SFZ predkladať plénum komory SFZ, ktoré má 16 členov. Z nich je 8 členov zvolených za kluby (6 za profesionálne a 2 za amatérske kluby) a 8 členov je zvolených za hráčov (6 za profesionálnych a 2 za amatérskych hráčov).
Plénum komory schvaľuje kandidátov na predsedu a podpredsedu Komory SFZ tak, že navrhnutý kandidát musí získať podporu kvalifikovanej väčšiny členov komory zvolených za hráčov (6 členov z 8), ako aj kvalifikovanú väčšinu členov komory zvolených za kluby (6 členov z 8).
Jeden alebo aj viacerí kandidáti schválení v pléne komory SFZ uvedenou kvalifikovanou väčšinou sú následne navrhnutí Konferencii SFZ, ktorá z predložených kandidátov zvolí predsedu komory a podpredsedu komory tak, aby jeden (napr. predseda) bol zástupca navrhnutý za hráčov a druhý (napr. podpredseda) bol zástupca navrhnutý za kluby.
Pri doterajších pokusoch o schválenie kandidáta v pléne komory SFZ sa opakovane nepodarilo dosiahnuť potrebnú väčšinu na to, aby mohol byť niektorý z kandidátov predložený Konferencii SFZ, pričom z prebiehajúcej komunikácie medzi zástupcami SFZ a zástupcami ÚFP je zrejmé, že proces schvaľovania kandidátov v pléne komory SFZ podľa súčasných pravidiel je zablokovaný a teda nefunkčný.
Konferencii SFZ plénum komory SFZ nebolo schopné navrhnúť ani jedného kandidáta na predsedu komory SFZ, ani na podpredsedu komory SFZ. Navrhnutý kandidát na predsedu komory SFZ dostal síce 12 zo 16 možných hlasov členov pléna komory SFZ ale tým, že 4 z 8 členov komory SFZ zvolených za hráčov navrhnutého kandidáta nepodporili (bolo potrebných 6 z 8 hlasov), nebola dosiahnutá kvalifikovaná väčšina členov komory SFZ zvolených za hráčov, a teda výsledok je, že navrhnutý kandidát na predsedu komory SFZ v pléne komory SFZ nebol schválený.
SFZ zastáva názor, že proces schvaľovania kandidátov politickými požiadavkami zablokovali zástupcovia ÚFP. Zástupcovia ÚFP sú naopak toho názoru, že tento proces zablokovalo SFZ tým, že neviedlo rokovania o personálnom obsadení funkcií predsedu a podpredsedu komory SFZ medzi ÚLK a ÚFP.
Obe strany tohto sporu majú svoje argumenty, ale ich vyhodnotenie nie je predmetom tohto príspevku. Podstatné je konštatovanie aktuálneho „patového” stavu a najmä zameranie sa na dosiahnutie želaného výsledku/cieľa - vykreovať nové vedenie komory SFZ a zabezpečiť jej kontinuálne riadne fungovanie ako rešpektovaného odborne erudovaného orgánu na riešenie sporov vo futbale.
Na základe doterajšieho neúspešného procesu voľby (schvaľovanie kandidátov v pléne komory SFZ bolo opakovane neúspešné) je zrejmé, že aktuálny volebný systém bude potrebné zjednodušiť a zmeniť tak, aby dokázal vygenerovať predsedu komory SFZ a podpredsedu komory SFZ takým spôsobom, ktorý bude zodpovedať nielen požiadavkám zákona o športe a štandardom FIFA, ale aj zásadám spravodlivého procesu.
Ako bolo vyššie uvedené funkčné obdobie predsedu komory SFZ a podpredsedníčky komory SFZ uplynulo v júni 2018. Schvaľovanie kandidátov na predsedu a podpredsedu komory SFZ bolo v pléne komory SFZ opakovane neúspešné, pričom presluhujúci predseda komory SFZ navyše písomne oznámil, že nie je schopný ďalej vykonávať úkony a činnosť potrebné pre riadny chod komory SFZ.
Za tejto situácie SFZ v záujme zabezpečenia riadneho chodu komory SFZ pristúpil k takému riešeniu, že Konferencia SFZ dočasne poverila výkonom funkcie predsedu komory SFZ JUDr. Jaroslava Čolláka PhD. (člen komory SFZ zvolený za amatérskych hráčov) a výkonom funkcie podpredsedníčky komory SFZ bola dočasne poverená JUDr. Žanetu Surmajovú PhD. (presluhujúca podpredsedníčka komory SFZ, ktorá v ostatných voľbách nekandidovala za členku komory SFZ). Toto rozhodnutie schválila Konferencia SFZ ako najvyšší orgán SFZ na svojom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2019 po vecnej diskusii delegátov takmer jednomyseľne (1 delegát sa zdržal hlasovania).
Je potrebné uviesť, že obaja menovaní boli dočasne poverení výkonom funkcie na základe návrhu člena VV SFZ pre legislatívno-právne otázky ako experti bez ich spájania so záujmovou skupinou hráčov alebo klubov.
Účelom ich dočasného poverenia je zabezpečiť riadny chod komory SFZ na prechodné obdobie, počas ktorého bude pripravené, prediskutované a schválené riešenie, ktoré bude zodpovedať požiadavkám zákona o športe, štandardom FIFA i zásadám spravodlivého procesu.
Komora SFZ je (má byť) komplexným orgánom na riešenie sporov vo futbale zriadeným v súlade so Zákonom o športe pre všetky osoby s príslušnosťou k SFZ,[1]
preto
vedenie Komory SFZ má byť volené Konferenciou SFZ, kandidáti majú byť navrhovaní na základe princípu odbornosti a nemajú byť nominatmi záujmových skupín hráčov ani klubov, aby nebolo možné vnímať ich neštandardný vzťah či zaujatosť voči niektorej záujmovej skupine.
Základnými atribútmi, ktoré by mal zabezpečiť nový systém voľby predsedu komory SFZ a podpredsedu komory SFZ sú:
„Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - ďalej len "európsky súd" z 1. októbra 1982).
Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností.
V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok európskeho súdu zo 17. januára 1970). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.
Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.”
„Nestrannosť sudcu obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti sa z pohľadu čl. 6 ods. 1 dohovoru môže posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle na osobnom správaní sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité.
Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti (Padovani v. Taliansko - rozsudok európskeho súdu z 26. februára 1993). Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo).
Judikatúra európskeho súdu vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.
Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý.
Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti.”.
„ … z pohľadu dôležitosti zníženia vplyvu politických orgánov na zloženie disciplinárneho orgánu bolo relevantné posúdiť spôsob, ktorým boli sudcovia ustanovovaní do tohto orgánu, s ohľadom na autority, ktoré ich delegovali, a rolu sudcovskej komunity v tomto procese ...”
„ … z pohľadu dôležitosti zníženia vplyvu záujmových skupín na zloženie orgánu na riešenie je relevantné posúdiť spôsob, ktorým sú predseda a podpredseda komory ustanovovaní do funkcie, s ohľadom na autority, ktoré ich navrhli, a rolu odbornej/právnickej komunity v tomto procese …”
Navrhované znenie čl. 59 ods. 7 Stanov SFZ a čl. 6 ods. 1 Poriadku Komory SFZ pre riešenie sporov:
„(7) Predsedu komory a podpredsedu komory volí konferencia tak, aby boli nestranní a nezávislí od hráčov, klubov a ich záujmových organizácii, pri uplatnení princípu odbornosti /čl. 5 ods. 2 písm. c) Stanov/.“
Do čl. 2 ods. 5 Volebného poriadku by bolo možné doplniť nové písmeno h), ktoré znie:
„h) prehlásenie kandidáta o jeho nestrannosti a nezávislosti podľa čl. 59 ods. 7 Stanov, ak ide o kandidáta na funkciu predsedu komory alebo podpredsedu komory.”.
Podľa odporúčaného modelu FIFA pre kreovanie predsedu a podpredsedu národnej Komory pre riešenie sporov uvedeného v NATIONAL DISPUTE RESOLUTION CHAMBER (NDRC) STANDARD REGULATIONS /čl. 3 ods. 1 písm. a)/:
„… a chairman and a deputy chairman chosen by consensus by the player and club representatives from a list of at least five persons drawn up by the association’s executive committee”.
Preklad:
„… predseda a podpredseda Komory sú vyberaní konsenzom zástupcov hráčov a klubov zo zoznamu najmenej 5 osôb zostaveného výkonným výborom asociácie.”
O predloženom návrhu úpravy pravidiel voľby predsedu a podpredsedu komory SFZ, jeho východiskách a cieľoch, ako aj o všetkých súvisiacich otázkach prebehne odborná diskusia na pracovnom stretnutí právnikov SFZ, ktoré sa uskutoční v Senci 28. novembra 2019.
Na základe výsledkov tejto odbornej diskusie bude koncept upravený a následne bude vypracovaný návrh legislatívneho riešenia, ktorý bude zverejnený na pripomienkovanie všetkým členom SFZ. Po vyhodnotení a prípadnom zapracovaní pripomienok členov SFZ bude návrh na zmenu predpisov SFZ (Stanovy SFZ, Poriadok komory SFZ, Volebný poriadok SFZ) predložený na prerokovanie Výkonnému výboru SFZ a v prípade schválenia bude následne návrh predložený na prerokovanie Konferencii SFZ. Obsah návrhu bude priebežne konzultovaný s právnymi útvarmi FIFA a UEFA z hľadiska dodržania odporúčaných štandardov pravidiel pre národné komory pre riešenie sporov.
Podklady k téme:
Poznámky pod čiarou: