K príprave návrhu zmeny systému voľby predsedu a podpredsedu komory SFZ pre riešenie sporov

Peter Sepeši|24. nov 2019 o 08:50

Prinášame Vám príspevok Petra Sepešiho, člena Výkonného výboru SFZ pre legislatívno-právne otázky, ktorého obsahom je návrh zmeny pravidiel voľby predsedu a podpredsedu komory SFZ pre riešenie sporov, nakoľko postup schvaľovania kandidátov na predsedu a podpredsedu komory SFZ podľa aktuálnych predpisov SFZ bol opakovane neúspešný. Základnými cieľmi navrhovanej zmeny systému voľby a predpisov SFZ je dosiahnutie objektívnej nestrannosti predsedu a podpredsedu komory SFZ a vyváženosti zloženia senátov komory pre profesionálny futbal ako aj senátov pre amatérsky futbal.

Na úvod:

Dňa 6. júna 2019 bol rok odvtedy, čo uplynulo 4-ročné funkčné obdobie predsedu Komory SFZ pre riešenie sporov (ďalej len „komora SFZ”) JUDr. Miroslava Hliváka PhD., ako aj podpredsedníčky komory JUDr. Žanety Surmajovej PhD.

Obom menovaným je potrebné aj na tomto mieste poďakovať za ich prínos a pomoc slovenskému futbalu, za ich čas, energiu, múdrosť a skúsenosť, ktorými prispeli k vzniku komory SFZ a následne veľmi dôstojne a profesionálne viedli komoru SFZ v jej prvom volebnom období.

Po uplynutí funkčného obdobia obaja menovaní v súlade s čl. 37 ods. 5 Stanov SFZ v záujme zabezpečenia kontinuity a plynulosti procesov prebiehajúcich v rámci činnosti SFZ naďalej vykonávali nevyhnutné úkony a činnosť v komore SFZ s cieľom, aby ju riadne fungujúcu odovzdali svojim nástupcom, čo sa im však zatiaľ nepodarilo z dôvodu neúspešného procesu voľby ich nástupcov.

Bývalý predseda komory SFZ, vzhľadom na jeho vyťaženie a rozsah povinností v Úrade pre verejné obstarávanie SR oznámil najskôr iba ústne a neskôr v júni 2019 už aj písomne, že nemôže ďalej pokračovať v zastupovaní (nezvoleného) predsedu komory SFZ po uplynutí mandátu. Preto SFZ musel pristúpiť k vyriešeniu tejto situácie využitím inštitútu dočasného poverenia výkonom funkcie predsedu komory SFZ. Vzhľadom na význam funkcie predsedu komory SFZ i podpredsedu komory SFZ dočasné poverenie výkonom týchto funkcií schválila Konferencia SFZ ako najvyšší orgán SFZ. 

Súčasný systém voľby predsedu a podpredsedu komory SFZ:

Podľa dnešného stavu predpisov SFZ predsedu a podpredsedu komory SFZ volí v súlade s požiadavkou Zákona o športe /§ 19 ods. 1 písm. f)/ najvyšší orgán SFZ - Konferencia SFZ. 

Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedu komory SFZ má Konferencii SFZ predkladať plénum komory SFZ, ktoré má 16 členov. Z nich je 8 členov zvolených za kluby (6 za profesionálne a 2 za amatérske kluby) a 8 členov je zvolených za hráčov (6 za profesionálnych a 2 za amatérskych hráčov).

Plénum komory schvaľuje kandidátov na predsedu a podpredsedu Komory SFZ tak, že navrhnutý kandidát musí získať podporu kvalifikovanej väčšiny členov komory zvolených za hráčov (6 členov z 8), ako aj kvalifikovanú väčšinu členov komory zvolených za kluby (6 členov z 8).

Jeden alebo aj viacerí kandidáti schválení v pléne komory SFZ uvedenou kvalifikovanou väčšinou sú následne navrhnutí Konferencii SFZ, ktorá z predložených kandidátov zvolí predsedu komory a podpredsedu komory tak, aby jeden (napr. predseda) bol zástupca navrhnutý za hráčov a druhý (napr. podpredseda) bol zástupca navrhnutý za kluby.

Súčasný stav procesu schvaľovania a voľby kandidátov na predsedu a podpredsedu komory SFZ:

Pri doterajších pokusoch o schválenie kandidáta v pléne komory SFZ sa opakovane nepodarilo dosiahnuť potrebnú väčšinu na to, aby mohol byť niektorý z kandidátov predložený Konferencii SFZ, pričom z prebiehajúcej komunikácie medzi zástupcami SFZ a zástupcami ÚFP je zrejmé, že proces schvaľovania kandidátov v pléne komory SFZ podľa súčasných pravidiel je zablokovaný a teda nefunkčný. 

Konferencii SFZ plénum komory SFZ nebolo schopné navrhnúť ani jedného kandidáta na predsedu komory SFZ, ani na podpredsedu komory SFZ. Navrhnutý kandidát na predsedu komory SFZ dostal síce 12 zo 16 možných hlasov členov pléna komory SFZ ale tým, že 4 z 8 členov komory SFZ zvolených za hráčov navrhnutého kandidáta nepodporili (bolo potrebných 6 z 8 hlasov), nebola dosiahnutá kvalifikovaná väčšina členov komory SFZ zvolených za hráčov, a teda výsledok je, že navrhnutý kandidát na predsedu komory SFZ v pléne komory SFZ nebol schválený.

SFZ zastáva názor, že proces schvaľovania kandidátov politickými požiadavkami zablokovali zástupcovia ÚFP. Zástupcovia ÚFP sú naopak toho názoru, že tento proces zablokovalo SFZ tým, že neviedlo rokovania o personálnom obsadení funkcií predsedu a podpredsedu komory SFZ medzi ÚLK a ÚFP.

Obe strany tohto sporu majú svoje argumenty, ale ich vyhodnotenie nie je predmetom tohto príspevku. Podstatné je konštatovanie aktuálneho „patového” stavu a najmä zameranie sa na dosiahnutie želaného výsledku/cieľa - vykreovať nové vedenie komory SFZ a zabezpečiť jej kontinuálne riadne fungovanie ako rešpektovaného odborne erudovaného orgánu na riešenie sporov vo futbale.

Na základe doterajšieho neúspešného procesu voľby (schvaľovanie kandidátov v pléne komory SFZ bolo opakovane neúspešné) je zrejmé, že aktuálny volebný systém bude potrebné zjednodušiť a zmeniť tak, aby dokázal vygenerovať predsedu komory SFZ a podpredsedu komory SFZ takým spôsobom, ktorý bude zodpovedať nielen požiadavkám zákona o športe a štandardom FIFA, ale aj zásadám spravodlivého procesu.

Prechodné riešenie patového stavu dočasným poverením

Ako bolo vyššie uvedené funkčné obdobie predsedu komory SFZ a podpredsedníčky komory SFZ uplynulo v júni 2018. Schvaľovanie kandidátov na predsedu a podpredsedu komory SFZ bolo v pléne komory SFZ opakovane neúspešné, pričom presluhujúci predseda komory SFZ navyše písomne oznámil, že nie je schopný ďalej vykonávať úkony a činnosť potrebné pre riadny chod komory SFZ. 

Za tejto situácie SFZ v záujme zabezpečenia riadneho chodu komory SFZ pristúpil k takému riešeniu, že Konferencia SFZ dočasne poverila výkonom funkcie predsedu komory SFZ JUDr. Jaroslava Čolláka PhD. (člen komory SFZ zvolený za amatérskych hráčov) a výkonom funkcie podpredsedníčky komory SFZ bola dočasne poverená JUDr. Žanetu Surmajovú PhD. (presluhujúca podpredsedníčka komory SFZ, ktorá v ostatných voľbách nekandidovala za členku komory SFZ). Toto rozhodnutie schválila Konferencia SFZ ako najvyšší orgán SFZ na svojom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2019 po vecnej diskusii delegátov takmer jednomyseľne (1 delegát sa zdržal hlasovania).

Je potrebné uviesť, že obaja menovaní boli dočasne poverení výkonom funkcie na základe návrhu člena VV SFZ pre legislatívno-právne otázky ako experti bez ich spájania so záujmovou skupinou hráčov alebo klubov.

Účelom ich dočasného poverenia je zabezpečiť riadny chod komory SFZ na prechodné obdobie, počas ktorého bude pripravené, prediskutované a schválené riešenie, ktoré bude zodpovedať požiadavkám zákona o športe, štandardom FIFA i zásadám spravodlivého procesu.

Ciele zmeny systému voľby predsedu a podpredsedu Komory SFZ

Komora SFZ je (má byť) komplexným orgánom na riešenie sporov vo futbale zriadeným v súlade so Zákonom o športe pre všetky osoby s príslušnosťou k SFZ,[1]

preto

vedenie Komory SFZ má byť volené Konferenciou SFZ, kandidáti majú byť navrhovaní na základe princípu odbornosti nemajú byť nominatmi záujmových skupín hráčov ani klubov, aby nebolo možné vnímať ich neštandardný vzťah či zaujatosť voči niektorej záujmovej skupine.

Základnými atribútmi, ktoré by mal zabezpečiť nový systém voľby predsedu komory SFZ a podpredsedu komory SFZ sú:

  1. NESTRANNOSŤ predsedu a podpredsedu komory SFZ od záujmových skupín vo futbale
    Je potrebné dosiahnuť nielen SUBJEKTÍVNU nestrannosť, t. j. nepostačuje to, že predseda komory SFZ a/alebo podpredseda komory SFZ sa subjektívne cíti pri rozhodovaní konkrétneho sporu sám ako nezaujatý/nestranný ale je potrebné dosiahnuť aj OBJEKTÍVNU nestrannosť, t. j. že na základe všetkých okolností procesu, vrátane zloženia senátu, posudzovania a rozhodovania sporu sa predseda komory SFZ a/alebo podpredseda komory SFZ má ako objektívny aj javiť/zdať všetkým osobám zúčastneným na spore, ako aj nezainteresovanej športovej verejnosti.

  2. VYVÁŽENOSŤ zloženia senátov komory SFZ
    Pri rozhodovaní komory SFZ v 1. stupni vo veciach podľa čl. 7 ods. 2 a 3 Poriadku komory SFZ rozhoduje 3 členný senát zložený nasledovne:
    1 člen zvolený za Hráčov + 1 člen zvolený za Kluby + (nestranný) predseda senátu

    Pri rozhodovaní komory SFZ v 2. stupni podľa čl. 36a ods. 3 Poriadku komory SFZ rozhoduje 5 členný odvolací senát zložený nasledovne:
    2 členovia zvolení za Hráčov + 2 členovia zvolení za Kluby + nestranný predseda senátu)

    Poznámka: Podľa čl. 59 ods. 10 písm. a) Stanov SFZ a čl. 7 ods. 2 a 3 a čl. 36a ods. 3 Poriadku komory SFZ pre riešenie sporov predsedom senátu je vždy predseda komory alebo podpredseda komory.

    Ak by teda bol predsedom komory SFZ zástupca navrhnutý za hráčov a podpredsedom komory SFZ zástupca navrhnutý za kluby (ich objektívna nestrannosť by takýmto systémom nebola dosiahnutá), ktorí sú následne predsedami jednotlivých senátov komory SFZ, znamenalo by to, že v každom z vyššie uvedených senátov by mali hlasovaciu väčšinu (2:1 alebo 3:2) buď členovia komory SFZ zvolení za hráčov alebo členovia komory zvolení za kluby, čo vylučuje dosiahnutie základného cieľa - vyváženosti zloženia senátov komory SFZ.

    Preto je potrebné navrhnúť/hľadať taký koncept navrhovania kandidátov na predsedu a podpredsedu komory SFZ, ktorý neumožní spochybnenie ich objektívnej nestrannosti a nespôsobí nevyváženosť zloženia senátov komory SFZ.

K požiadavke NESTRANNOSTI z judikatúry Ústavného súdu SR:

Z nálezu Ústavného súdu SR (sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13.5.2005):

Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - ďalej len "európsky súd" z 1. októbra 1982).

Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností.

V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok európskeho súdu zo 17. januára 1970). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.

Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.”

Z nálezu Ústavného súdu SR (sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13.5.2005):

Nestrannosť sudcu obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti sa z pohľadu čl. 6 ods. 1 dohovoru môže posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle na osobnom správaní sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. 

Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti (Padovani v. Taliansko - rozsudok európskeho súdu z 26. februára 1993). Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo).

Judikatúra európskeho súdu vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý.

Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti.”.

K požiadavke NESTRANNOSTI z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva:

Rozsudok ESĽP z 25.9.2018 vo veci: Denisov proti Ukrajine sťažnosť č. 76639/11

„ … z pohľadu dôležitosti zníženia vplyvu politických orgánov na zloženie disciplinárneho orgánu bolo relevantné posúdiť spôsob, ktorým boli sudcovia ustanovovaní do tohto orgánu, s ohľadom na autority, ktoré ich delegovali, a rolu sudcovskej komunity v tomto procese ...” 

Právna veta prispôsobená na podmienky SFZ:

„ … z pohľadu dôležitosti zníženia vplyvu záujmových skupín na zloženie orgánu na riešenie je relevantné posúdiť spôsob, ktorým sú predseda a podpredseda komory ustanovovaní do funkcie, s ohľadom na autority, ktoré ich navrhli, a rolu odbornej/právnickej komunity v tomto procese …”

Argumenty k navrhovanému modelu kreovania predsedu komory SFZ a podpredsedu komory SFZ

  1. V priestore rozhodovania/riešenia sporov vo futbale orgánmi SFZ na riešenie sporov musí byť (mal by byť) uplatnený prednostne princíp odbornosti v zmysle čl. 5 ods. 2 písm. c) Stanov SFZ,
    nie „politické” preferencie záujmových skupín, čo treba primerane premietnuť aj do úpravy:
    podmienok (odborné a osobnostné predpoklady) ustanovených pre výkon funkcie predsedu a podpredsedu komory SFZ, resp. orgánov SFZ na riešenie sporov všeobecne
  2. procesu navrhovania kandidátov na funkciu predsedu a podpredsedu komory SFZ, resp. orgánov SFZ na riešenie sporov všeobecne

Navrhovaná zmena Stanov SFZ a ďalších predpisov SFZ:

Navrhované znenie čl. 59 ods. 7 Stanov SFZ a čl. 6 ods. 1 Poriadku Komory SFZ pre riešenie sporov:
„(7) Predsedu komory a podpredsedu komory volí konferencia tak, aby boli nestranní a nezávislí od hráčov, klubov a ich záujmových organizácii, pri uplatnení princípu odbornosti /čl. 5 ods. 2 písm. c) Stanov/.“

Do čl. 2 ods. 5 Volebného poriadku by bolo možné doplniť nové písmeno h), ktoré znie:
„h) prehlásenie kandidáta o jeho nestrannosti a nezávislosti podľa čl. 59 ods. 7 Stanov, ak ide o kandidáta na funkciu predsedu komory alebo podpredsedu komory.”.

Alternatívne riešenie kreovania kandidátov na predsedu a podpredsedu komory SFZ podľa štandardov FIFA:

Podľa odporúčaného modelu FIFA pre kreovanie predsedu a podpredsedu národnej Komory pre riešenie sporov uvedeného v NATIONAL DISPUTE RESOLUTION CHAMBER (NDRC) STANDARD REGULATIONS /čl. 3 ods. 1 písm. a)/: 

„… a chairman and a deputy chairman chosen by consensus by the player and club representatives from a list of at least five persons drawn up by the association’s executive committee”.

Preklad:

„… predseda a podpredseda Komory sú vyberaní konsenzom zástupcov hráčov a klubov zo zoznamu najmenej 5 osôb zostaveného výkonným výborom asociácie.”

Navrhovaný model kreovania predsedu komory SFZ a podpredsedu komory SFZ

  1. Návrh kandidátov na predsedu komory SFZ a podpredsedu komory SFZ predkladajú VV SFZ odborné autority pôsobiace vo futbale v orgánoch SFZ
  2. predseda a podpredseda Komory SFZ pre riešenie sporov (prípadne aj členovia komory)
  3. predseda a podpredseda Odvolacej komisie SFZ (prípadne aj členovia)
  4. predseda a podpredseda Disciplinárnej komisie SFZ
  5. predseda a podpredseda Legislatívno-právnej a etickej komisie SFZ
  6. člen VV SFZ pre legislatívno-právne otázky
  7. kontrolór SFZ
    Predmetom ďalšej vednej diskusie bude aj 
    alternatíva, aby kandidátov na predsedu komory SFZ a podpredsedu komory SFZ mohli v súlade s čl. 31 ods. 1 písm. a) Stanov SFZ predkladať VV SFZ na vytvorenie zoznamov kandidátov všetci členovia SFZ.
  8. VV SFZ zostaví z obdržaných návrhov zoznam najmenej 3 kandidátov na predsedu komory SFZ a zoznam najmenej 3 kandidátov na podpredsedu komory SFZ
  9. z 3 kandidátov na predsedu komory zástupcovia hráčov a zástupcovia klubov vyberú najmenej 2 kandidátov (t. j. v najmenej jednom sa musia zhodnúť)
  10. z 3 kandidátov na predsedu komory zástupcovia hráčov a zástupcovia klubov vyberú najmenej 2 kandidátov (t. j. v najmenej jednom sa musia zhodnúť)
    Predmetom ďalšej vecnej diskusie bude aj alternatíva, aby kandidáti na predsedu komory SFZ a podpredsedu komory SFZ boli vyberaní iba zo zoznamu 5 kandidátov (presne ako je to uvedené v čl. 3 ods. 1 písm. a) NDRC FIFA). Stále však musí následne dôjsť k voľbe úspešných kandidátov na Konferencii SFZ
  11. VV SFZ navrhne Konferencii SFZ tých kandidátov zo zoznamu, u ktorých bol dosiahnutý konsenzus
  12. Konferencii SFZ bude navrhnutý/predložený vždy 1 alebo 2 kandidáti na funkciu predsedu komory
  13. Konferencii SFZ bude navrhnutý/predložený vždy 1 alebo 2 kandidáti na funkciu podpredsedu komory
  14. Konferencia SFZ vykoná voľby predsedu a podpredsedu podľa bežných pravidiel pre voľby do volených orgánov SFZ.

Otvorené otázky navrhovaného modelu:

  1. Je potrebné navrhnúť pravidlo pre prípad, ak zástupcovia hráčov alebo zástupcovia klubov neoznačia dostatočný počet kandidátov v zoznamoch/zozname.
  2. Je potrebné vyriešiť pravidlom spôsob zabezpečenia objektívnej nestrannosti senátu komory v situáciách, keď sa predseda alebo podpredseda komory SFZ vylúči z konania (najmä v odvolacom konaní).
  3. Podľa akého pravidla sa vyrieši situácia, keď nebude navrhnutých dostatok kandidátov na predsedu komory SFZ alebo podpredsedu komory SFZ?
  4. Musia byť navrhnutí kandidáti na predsedu komory SFZ a podpredsedu komory SFZ iba zo zvolených členov komory SFZ alebo môžu byť navrhnutí aj iní kandidáti?
  5. Je potrebné upraviť, kto bude vystupovať ako legitímny zástupca hráčov, keď zástupcovia ÚFP opakovane odmietli členstvo ÚFP v SFZ, čo podľa stanov SFZ významne sťažuje ÚFP možnosť efektívne uplatňovať a zastupovať práv hráčov v orgánoch a komisiách SFZ podľa platných predpisov SFZ, najmä keď všetky záujmové organizácie - rozhodcov, trénerov, hráčov (Klub ligových kanonierov), klubov I. ligy aj klubov II. ligy a ďalšie športové organizácie, akceptovali rámec vytvorený pre ich športovú činnosť stanovami SFZ a ostatnými predpismi SFZ, keď prijali členstvo v SFZ ako prirodzený prejav záujmu o rozvoj slovenského futbalu v rámci širokej futbalovej komunity združenej v SFZ.

Odborná diskusia o návrhu zmeny predpisov a otvorených otázkach a ďalší postup prípravy legislatívneho návrhu

O predloženom návrhu úpravy pravidiel voľby predsedu a podpredsedu komory SFZ, jeho východiskách a cieľoch, ako aj o všetkých súvisiacich otázkach prebehne odborná diskusia na pracovnom stretnutí právnikov SFZ, ktoré sa uskutoční v Senci 28. novembra 2019.

Na základe výsledkov tejto odbornej diskusie bude koncept upravený a následne bude vypracovaný návrh legislatívneho riešenia, ktorý bude zverejnený na pripomienkovanie všetkým členom SFZ. Po vyhodnotení a prípadnom zapracovaní pripomienok členov SFZ bude návrh na zmenu predpisov SFZ (Stanovy SFZ, Poriadok komory SFZ, Volebný poriadok SFZ) predložený na prerokovanie Výkonnému výboru SFZ a v prípade schválenia bude následne návrh predložený na prerokovanie Konferencii SFZ. Obsah návrhu bude priebežne konzultovaný s právnymi útvarmi FIFA a UEFA z hľadiska dodržania odporúčaných štandardov pravidiel pre národné komory pre riešenie sporov.

Podklady k téme:

  1. Prezentácia s názvom „Pôsobnosť FIFA na riešenie sporov (čl. 22 FIFA RSTP) vs. Komora SFZ na riešenie sporov (§ 52 Zákona o športe)”, v ktorej je uvedený aj návrh riešenia prezentovaný v tomto príspevku, je dostupná TU:
    https://docs.google.com/presentation/d/1fEU2uIgbHwLRROFDmmktr8FI94WmY-HUijBFNc_sIxY/edit?usp=sharing
  2. čl. 3 ods. 1 písm. a) NATIONAL DISPUTE RESOLUTION CHAMBER (NDRC) STANDARD REGULATIONS https://www.fifa.com/mm/document/affederation/administration/drc_regulations_en_33736.pdf
  3. Čl. 5 ods. 2 Stanov SFZ (Princípy uplatňované v činnosti SFZ; princíp odbornosti):
    http://www.ucps.sk/Stanovy_SFZ_uplne_znenie27062019#kap9
  4. Čl. 31 ods. 1 písm. a) Stanov SFZ (Práva členov SFZ; právo navrhovať kandidáta na volenú funkciu):
    http://www.ucps.sk/Stanovy_SFZ_uplne_znenie27062019#kap38
  5. Čl. 59 Stanov SFZ (Komora pre riešenie sporov):
    http://www.ucps.sk/Stanovy_SFZ_uplne_znenie27062019#kap73
  6. Čl. 7 ods. 2 a 3 Poriadku komory SFZ pre riešenie sporov (zloženie senátov komory):
    http://www.ucps.sk/Poriadok_Komory_SFZ_pre_riesenie_sporov_uplne_platne_znenie_od_12_12_2017#kap6
  7. Čl. 36a ods. 3 Poriadku komory SFZ pre riešenie sporov (zloženie odvolacieho senátu):
    http://www.ucps.sk/Poriadok_Komory_SFZ_pre_riesenie_sporov_uplne_platne_znenie_od_12_12_2017#kap37
  8. Výsledok diskusií medzi Európskou komisiou a FIFA / UEFA o nariadeniach FIFA o medzinárodných futbalových transferoch (IP/01/314, Brusel, 5. marca 2001): https://europa.eu/rapid/press-release_IP-01-314_en.htm
  9. FIFA REGULATIONS ON THE STATUS OF PLAYERS:
    https://resources.fifa.com/image/upload/regulations-on-the-status-and-transfer-of-players-2018-2925437.pdf?cloudid=c83ynehmkp62h5vgwg9g
  10. čl. 34 ods. 5 Stanov FIFA (edícia 2019):
    https://resources.fifa.com/image/upload/fifa-statutes-5-august-2019-en.pdf?cloudid=ggyamhxxv8jrdfbekrrm
  11. Article 4 of the RULES Governing the Procedures of the Players’ Status Committee and the DRC:
    https://resources.fifa.com/image/upload/rules-governing-the-procedures-of-the-players-status-committee-and-the-2925428.pdf?cloudid=we0yfc1stfoxgv29k97v

Poznámky pod čiarou:

  1. Podľa § 3 písm. k) Zákona o športe je príslušnosť k športovej organizácii (príslušnosť k SFZ) založená: 
    1. účasťou v súťaži za športovú organizáciu,
    2. účasťou v súťaži organizovanej alebo riadenej športovou organizáciou alebo inou právnickou osobou ňou poverenou organizovaním alebo riadením súťaže,
    3. účasťou na organizovaní alebo na riadení súťaže športovou organizáciou alebo inou právnickou osobou ňou poverenou organizovaním alebo riadením súťaže,
    4. registráciou za športovú organizáciu,
    5. športovou reprezentáciou,
    6. členským vzťahom alebo dobrovoľníckym vzťahom k športovej organizácii,
    7. zmluvným vzťahom so športovou organizáciou, ktorého predmetom je športová činnosť, ak ide o športovca alebo športového odborníka,
    8. účasťou na riadení a správe športovej organizácie,
    9. účasťou na príprave na súťaž a na súťaži ako sprievodný personál športovca alebo družstva,
    10. príslušnosťou k inej športovej organizácii, ktorá je členom športovej organizácie.


Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbalnet»K príprave návrhu zmeny systému voľby predsedu a podpredsedu komory SFZ pre riešenie sporov