Karel Stromšík: Pre Sereď je úžasné, že je tam, kde je
Karel Stromšík na tlačovej besede na Tehelnom poli.
Autor: Peter Bzdúch
29.05.2019, Michal Trško

Karel Stromšík: Pre Sereď je úžasné, že je tam, kde je

29.05.2019, Michal Trško
S(ú)kromná rozlúčka na oslavujúcom Tehelnom poli, alebo o tom, že pokiaľ kolektív „maká“ a hráči sú spolu, tak dokážu nemožné.

Peter Bzdúch (text aj fotografie)

Piatkový večer 24.05.2019 bol na Tehelnom poli o oslave titulu ŠK Slovan Bratislava. Niesla sa na vlne osláv storočnice klubu a päťdesiateho výročia víťazstva v Pohári víťazov pohárov. A bol aj o oficiálnej rozlúčke klubu s jeho novodobou ikonou, Róbertom Vittekom, ktorý sa s ním lúčil po dvadsiatich rokoch, odkedy doň vhupol do veľkého futbalu. Lúčil sa tak, ako sa chce lúčiť každý hráč so svojím materským klubom - s kapitánskou páskou na ramene a pohárom majstra krajiny v rukách. A ešte k tomu na novom štadióne.

Pre mnohých fanúšikov nebol samotný zápas proti ŠKF Sereď prioritným, ako ním boli samotné oslavy. Priznajme si, že v zápase už až tak nešlo o body, ktoré na postavení oboch mužstiev v tabuľke nemohli nič zmeniť, ale skôr o to, či Andraž Šporar prekoná vyše dvadsaťročný rekord iného Róberta, Semeníka, v počte strelených gólov v sezóne, alebo či dá Róbert Vittek stý súťažný gól v drese ŠK Slovan. Neprišlo ani k jednému, ani k druhému. Rekord bol „iba“ vyrovnaný po góle z jedenástky a stý gól sa nepodarilo streliť, hoci sa do jednej gólovej príležitosti striedajúci Róbert Vittek dostal. O prípadnú ďalšiu príležitosť zmeniť strelecké štatistiky pripravili oboch kanonierov fanúšikovia Slovana, ktorí v nadstavenom čase vtrhli na hraciu plochu. Keďže hlavný rozhodca zápasu pochopil, že prerušenie zápasu by prinieslo ešte väčší chaos na trávniku, tak poslednýkrát fúkol do píšťalky a zápas ukončil. Neregulárny záver zápasu zahájil regulárne oslavy zisku majstrovského titulu...

Spovedanie víťazov som nechal na kolegov z iných médií, mňa zaujímal iný aktér zápasu. Netradične ten, čo prehral. Počas zápasu som ho často sledoval. Ostával v svojom štandardnom postoji pred lavičkou a pozorne pozoroval hru. Občas dal niektorému hráčovi pokyn, inokedy zatlieskal na povzbudenie. Karel Stromšík. Osobnosť československého futbalu, účastník Majstrovstiev sveta vo futbale 1982 v Španielsku. Ktovie koľkí z tých, čo vtrhli v piatok večer na trávnik, aby oslavovali so svojimi novodobými hrdinami, vôbec vedia, že hrával za Slovan a práve v najťažšom federálnom období klubu. Vtedy, kedy Slovan po prvý raz a naposledy vypadol z federálnej ligy. Že bol pri zrode posledného veľkého federálneho Slovana, ktorý sa stal v sezóne 1991/1992 majstrom Československa a vyhral potom aj jesennú sezónu ďalšieho ročníka, kedy sa rozdelilo Československo. Toho Slovana, ktorý dokázal zviesť vyrovnané partie aj s Realom Madrid. A že práve pri ňom vyrástol vynikajúci slovenský reprezentant a neskôr aj najlepší brankár francúzskej Ligue 1, Alexander Vencel ml. Jeden z dnes najznámejších odborníkov na brankárske umenie v Európe.

Pozápasová tlačová konferencia bola improvizovaná a krátená. V kútiku duše som veril, že počas otázok na mikrofón si niektorý z kolegov z médií naň spomenú, ako na človeka a hráča, ktorý nezastupiteľne patrí do histórie ŠK Slovan. Nestalo sa. Otázky mierili iba na výsledok ŠKF Sereď v lige, či bude klub ďalej pokračovať v súťaži a aká je jeho budúcnosť v klube. Vynorilo sa mi predzápasové stretnutie pri štadióne s jednou z legiend Slovana, počas ktorého sme si spoločne povedali, že sa u nás veľmi ťažko k úspechom dopracovávame a keď aj nejaké máme, tak na ne zvykneme zabudnúť... 

Karel Stromšík ostal náhle sám v miestnosti, bez kamier, mikrofónov, záujmu okolia. Mne nedalo, aby som s ním s(ú)kromne oslávil tento moment. Na úvod sme sa samozrejme vrátili k sezóne a poslednému zápasu.

Karel, od nášho stretnutia po zápase s Trnavou, kedy ste si na Myjave vybojovali v priamom súboji so Spartakom Trnava postup do elitnej šestky, ubehlo pár týždňov. Keď som bol nedávno na zápase v Michalovciach, nechal Vás pozdraviť spoluhráč zo Slovana, Laco Harsa, ktorý žije a pracuje vo Vranove nad Topľou. Pozdrav teraz tlmočím.

Laco Harsa... Počkajte..., jasné! Útočník. Potom niekam prestúpil (pozn. do Senice). Pozdravte ho!

Ako hodnotíte dnešný zápas?

Slovan je veľmi kvalitné mužstvo, všetky „lajny“ má vyrovnané a aj lavička je veľmi silná. Hrať proti Slovanu a uhrať proti nemu veľký výsledok, to musíte hrať viac ako na sto percent.

Aká bola sezóna u nováčika?

Preberali sme mužstvo po zápase s Dunajskou Stredou. Urobilo sa veľa práce, kolektív sa stmelil. Pre Sereď je úžasné, že sa dostala do hornej šestky, že je tam, kde je. Bol som v mnohých kluboch, ale keď som prišiel do Serede, tam som pochopil, čo je to tam vlastne za partiu. Hráči Serede sú úžasní. Stmelený kolektív. Ako si pomáhajú jeden druhému, ako na sebe pracujú a v akých podmienkach pracujú.

Na mikrofón ste povedali, že v Seredi po sezóne končíte a ešte neviete, kam pôjdete.

Končím z osobných dôvodov a ani neviem, kde budem trénovať a ani sa nad tým teraz nezamýšľam.

Poďme teda k tomu, čo Vás prepája so Slovanom, k Vášmu účinkovaniu v ňom.

Ako hráč som sme prišiel z Dukly Praha v 86-om roku. Do Slovenskej národnej futbalovej ligy. Partia sa iba formovala. Boli tu ešte starší chlapci, skúsení, ale postupom času, ďalšiu sezónu, už začínali mladí, ako Dušan Tittel, Laco Pecko,... Teda tá generácia, ktorá štartovala veľký Slovan. Môžem kvitovať jednu vec. Keď som prišiel z Dukly, z vojenského klubu, spoznal som, čo je Slovan. Tých ľudí okolo mužstva, ako sa správali a pomáhali nám. V tej dobe bol klub na zemi, tu nič nebolo. Slovan spadol z 1. ligy. Boli problémy, aj finančné. Ale postupne sa to zdvihlo. Veď nám potom na druhú ligu chodilo aj päťtisíc ľudí. A keď sme postupovali, to si pamätám, ten prvý zápas s Olomoucom. To tu bolo pätnásťtisíc divákov. Dovolím si tvrdiť, že keď bude Slovan dobre hrať a postúpi v pohári, to tu bude plno.

Vyjadrili ste sa, že v Seredi je úžasná partia. Aká bola partia vtedy v Slovane?

Keď začali mladí hráči, ako Dušan Tittel, Laco Pecko, už sa tvorila výborná partia. Keď sme sa vrátili zo zápasov vonku, neskoro večer, pri štadióne bola reštaurácia. Tam sme chodili. Vedúca bola „fanynka“ Slovana, vždy nám otvorila. A tak sme držali pohromade. Bol to kolektív, ktorý rozhodol o postupe do 1. ligy. My sme nemali hviezdy, v tej chvíli tam neboli. Tie prišli až potom, ako Peťo Dubovský. Ako terajší kolektív v Seredi. Bez hviezd. Držal pohromade, čo je niečo úžasné. Hneď si to všimnete, ako idú všetci spolu, povedzme na kávu. Že nejdú piati tam, štyria inde a tak.

Slovan dnes počas prestávky predstavil Brankársku akadémiu. Dovolím si tvrdiť, že aj Vy ste nositeľ kvality brankárskej školy v Slovane. Po Vás potom prebral štafetu Šaňo Vencel. A zodpovedne.

Šaňo Vencel! Pri mne v seniorskom futbale začínal. Keď som odchádzal do Malajzie, tak sa po návrate z vojenčiny v RH Cheb stal jednotkou v Slovane. 

Nedá mi nespýtať sa priamo. Prestúpili ste zo špičkového českého klubu, akým bola Dukla Praha. O všetko tam bolo postarané, aj o budúcnosť. Aký bol dôvod prísť do druholigového Slovana?

Stretol som v Prahe Slovenku...

Takže „Cherchez la femme“? Aj o Vás to platí?

Prišiel som do Slovana, lebo som si zobral Slovenku a nasledoval som ju. Ona vtedy pracovala v Prahe.

Aký bol Váš záver futbalovej kariéry? Po Malajzii. Mali ste ďalej šťastie na dobrý kolektív?

Po Malajzii som pôsobil v Českých Budějoviciach, kde vtedy začínal Karel Poborský. Zachraňovali sme ligu a opäť som mal šťastie na super kolektív. Ak si to dávam teraz dohromady, tak zistím, že pokiaľ kolektív „maká“ a hráči sú spolu, tak dokážu nemožné.

Na záver si dovolím dnešnému Slovanu zaželať to, čo ste zažili Vy. Kolektív, ktorý sa zomkne a dosiahne úspechy a nielen na Slovensku. 

Každý úspech na medzinárodnom poli je úžasná vec pre slovenský futbal. Každý výsledok. A Slovan má k úspechu vykročené. Zoberte si, kto by bol pred sezónou povedal o Ajaxe, že sa dostane tam, kam sa dostal. Nikto.

Karlovi som na záver, v slávnostný moment histórie klubu ŠK Slovan Bratislava, poďakoval za rozhovor a za všetko, čo pre klub v minulosti urobil. Lebo k úspechom sa u nás veľmi ťažko dopracovávame a keď aj nejaké máme, tak na ne zvykneme zabudnúť. Ako v piatok večer na Karla Stromšíka...

Autor:Peter Bzdúch Autor:Peter Bzdúch Autor:Peter Bzdúch Autor:Peter Bzdúch
Prečítané: 676x