Peniaze navyše alebo zo školského rozpočtu?
Svoje výhrady sformulovali viaceré ministerstvá (financií, zdravotníctva, práce, spravodlivosti), Národná banka Slovenska, Generálna prokuratúra SR, Združenie miest a obcí Slovenska a futbalový a tenisový športový zväz, takže nejde o kritiku Fondu iba časťou športovej obce, ale o výhrady podstatne väčšieho počtu relevantných inštitúcií.
Napriek tomu, že predloženie návrhu zákona o Fonde na podporu športu (ďalej len Fond) bolo podľa programového vyhlásenia vlády úlohou vlády Slovenskej republiky, návrh zákona o Fonde predložili štyria koaliční poslanci (Dušan Tittel a Tibor Jančula z SNS, Irén Sárközy z Mostu-Híd a Martin Glváč zo Smeru-SD), čím sa podarilo obísť veľkým oblúkom vecnú a dôslednú diskusiu zainteresovaných rezortov – čo vyvoláva dojem premysleného zámeru sa takejto diskusii vyhnúť.
Niektoré zásadné nedostatky návrhu – fakt, že výdavky na Fond nie sú vôbec zahrnuté v rozpočte verejnej správy na roky 2020 až 2022, a že z návrhu zákona nie je jasné, či navrhovaných 20 miliónov eur bude vyčlenených z prostriedkov určených na šport z rozpočtu ministerstva školstva, alebo pôjde o úplne nové financie zo štátneho rozpočtu – signalizujú, že sa úplne podcenila alebo nesprávne vyhodnotila komunikácia s ministerstvom financií, čo by sa zrejme v prípade, ak by zákon predkladalo ministerstvo školstva, nemalo stať. Iba teoreticky nemalo, nepreceňujme tento rezort.
V kontraste s pripomienkou o nejasnej realokácii prostriedkov v pripomienkach sú vyjadrenia Dušana Tittela a štátneho tajomníka Jozefa Gönciho na tlačovke 31. mája, kde obaja hovorili, že tých 20 miliónov eur budú nové peniaze na financovanie aktivít Fondu, a že súčasné financie z ministerstva školstva nebudú aktivitami Fondu obmedzované.
Centrálny uzol financií zatiaľ nebude
Podľa kuloárnych informácií sa vraj pôvodne uvažovalo o presune všetkých financií na šport z ministerstva školstva na Fond, to však narazilo na problém, že by sa musel zmeniť aj kompetenčný zákon a vziať ministerstvu školstva kompetencie v oblasti športu – čo sa však v tomto volebnom období zrejme nedá stihnúť. Siekelove slová na spomínanej tlačovke, že zámerom je vytvoriť z Fondu centrálny uzol financovania športu, vytvárajú obavy, že by sa z takéhoto Fondu mal ten uzol všetkých peňazí v športe stať, čo by bolo pri momentálne navrhovanom nastavení Fondu jednoznačným krokom späť.
Vráťme sa však k návrhu zákona o Fonde.
Z dôvodovej správy k návrhu zákona vyplýva, že „podľa programového vyhlásenia vlády na roky 2016-2020, vláda, zriadi verejnoprávny Fond na podporu športu (podľa vzoru Fondu na podporu umenia) ako nástroj na centralizáciu zdrojov a kontrolu financovania športu na centrálnej úrovni (rezortné strediská, národné športové projekty vlády/ministerstva školstva, dotácie ministerstiev/vlády určené na športovú činnosť, príspevky na športový poukaz, stredné športové školy, odvody z lotérií a podobne)".
Predložený návrh zákona kopíruje v zmysle programového vyhlásenia vzor fondu na podporu umenia, so zohľadnením niektorých špecifík športu ako oblasti, ktorej význam je zdôraznený nielen existenciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ale i vytvorením osobitnej pozície štátneho tajomníka pre šport.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej efektívnu podporu a rozvoj športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie Slovenskej republiky, športu pre všetkých a športu zdravotne znevýhodnených.
Zriadenie Fondu na podporu športu je ďalším krokom, ktorý významným spôsobom reflektuje na autonómiu v športe.
A ako tento zámer vyzerá v praktickej realizácii poslaneckých paragrafov ?
V ďalšom texte sa nebudeme venovať športovým poukazom, tie si zaslúžia samostatný priestor.