17.09.2019, Ján Letko

Lesk a bieda Fondu na podporu športu (II.)

17.09.2019, Ján Letko
Zákon o Fonde na podporu športu (ďalej Fond) by mal vstúpiť do platnosti 1. januára 2020 a na začiatku by mal pracovať s garantovaným ročným rozpočtom najmenej 20 miliónov eur z prostriedkov ministerstva financií. Toto je finančná podstata poslaneckého návrhu zákona o novom inštitúte, ktorým by sa mali do slovenského športu priliať ďalšie nie malé prostriedky. Z hľadiska tohto zámeru nie je dôvod nový Fond odmietať, ak sa však pozrieme na detaily návrhu zákona a predstáv o fingovaní Fondu, nadšenie nutne klesá.

Viacero závažných výhrad zaznelo v pripomienkovom konaní, stručne sme ich zosumarizovali v predchádzajúcom článku, teraz sa im venujme podrobnejšie. Pripusťme, že v štátnom rozpočte sa každoročne nájde spomínaná suma pre Fond, hoci výhrada ministerstva financií, že „výdavky na Fond nie sú vôbec zahrnuté v rozpočte verejnej správy na roky 2020 až 2022“, nie je bezvýznamná, ak sa však nájde politická vôľa, prípadne sa táto suma vybartruje zvyčajným spôsobom (kde sú nasýtení všetci koaliční vlci), počítajme s ňou ako s paušálom. 

Podľa návrhu zákona účelom Fondu má byť podpora a rozvoj športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie Slovenskej republiky, športu pre všetkých, športu zdravotne postihnutých. Nie sú to malé ciele a nedá sa ubrániť dojmu, že takýto široký záber bol prejavom pôvodného zámeru, keď sa uvažovalo, že sa pod Fond sústredia všetky financie plynúce zo štátnych zdrojov. Viacnásobná duplicita s kompetenciami zákona o športe je viditeľná a ťažko sa ubrániť dojmu, že ide o úvodnú fázu atakovania tejto legislatívnej normy a snahu preniesť kompetencie z ministerstva školstva na Fond. Nový post štátneho tajomníka a vznik Fondu signalizujú, že snaha o vytvorenie finančného športového uzla pod gesciou SOŠV je cieľovou stanicou časti športovej obce vedenej prezidentom SOŠV.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia športové poukazy z viacerých dôvodov - ak by sme vychádzali z návrhu zákona o Fonde, podľa ktorého by prijímateľom športových poukazov mali či mohli byť športovci do 23 rokov veku, ide o také množstvo potenciálnych záujemcov, že aj keby bola na športové poukazy vyčlenená polovica alebo dve tretiny celkovej disponibilnej sumy Fondu, bude to suma po rozdelení vskutku smiešna. Podľa pripomienky generálnej prokuratúry extrémne verzia vyzerá takto - „pri navrhovaných 23 populačných ročníkoch (rozpätie poukazov sa navrhuje od 0 do 23 rokov veku) a cca 60 tisíc osobách na jeden populačný ročník pôjde celkovo o cca 1,38 mil. osôb, ktoré by mali mať nárok na príspevok na športový poukaz, čo významne determinuje jeho výšku, hoci nie všetci tento nárok využijú“. Iste, nikdy nepôjde o celú populáciu, ale je zrejmé, že tento spôsob leta je „poněkud nešťastný“ (Vančura, Rozmarné léto).

Nehovoriac o pravdepodobnom zahltení členov odborných komisií a správnej rady, ak by mali rozhodovať o každej žiadosti (projekte) samostatne. Zdá sa teda ako logické a nevyhnutné, že športové poukazy v takto uvažovanom pracovnom režime v žiadnom prípade nemôžu byť ťažiskovou činnosťou Fondu - o to je prekvapujúcejšie, že predkladatelia zákona navrhujú vypustiť zo Zákona o športe paragraf 76 týkajúci sa športových poukazov. e. Na tomto mieste spomeňme aj výhradu SFZ, že „nie je odôvodnené a správne, aby sa poukazy poskytovali deťom len na použitie pre určitý okruh prijímateľov na základe schváleného projektu na podporu športu. Takýmto krokom sa platenie športovej činnosti cez športový poukaz extrémne zúži a zároveň sa neprijateľne obmedzí možnosť rodičov detí použiť športový poukaz na účel podľa vlastnej vôle a možností športového vyžitia detí v rámci prostredia a v lokalite, v ktorej vyrastajú“. Podobne reagovalo aj ministerstvo práce, podľa ktorého „ dôsledkom predloženého poslaneckého návrhu je vylúčenie podpory športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých prostredníctvom príspevku na športový poukaz, pričom podľa zákona o športe jednou z pôsobností Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je podpora rozvoja športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých“.

Kverulantom sa núka vysvetlenie, že tieto športové poukazy sú predovšetkým zaujímavou marketingovou a reklamnou položkou pri presadzovaní Fondu a oslabení pozície zákona o športe a ministerstva školstva, avšak limitovanie financií Fondu na 20 miliónov eur ročne a predpokladaná prácnosť pri ich prideľovania skôr naznačuje účelovosť tohto paragrafu zákona o Fonde. Navyše v zálohe sú športové poukazy zo zdrojov zamestnávateľov a rodičov, takže z ťažkopádneho prideľovania fondových športových poukazov nikoho hlava bolieť nebude.


Prečítané: 190x