PIEŠŤANY. Narodil sa v Nowom Targu a k hokeju ho priviedol otec. Športom sa chcel živiť, ale postupne si uvedomil, že v Poľsku nie sú vhodné podmienky na rozvoj. 

Sedemnásťročný hokejista Patryk Zubek mal pred sebou náročnú cestu. Ak sa chcel hokeju venovať profesionálne, musel z krajiny odísť a prijať iné občianstvo. 

• Program, výsledky a tabuľky na MS v hokeji do 18 rokov 2024
• Slovensko na MS v hokeji do 18 rokov 2024

Mladý obranca iba na začiatku apríla získal slovenský pás. Do rúk ho dostal v pravý čas, aby mohol zabojovať o miestenku na šampionát hráčov do osemnásť rokov vo Fínsku.

Osud sa s ním však nemaznal a prvý zápas v slovenskom drese odohral proti kamarátom z Poľska. 

Kto je Patryk Zubek? 

Lákalo ho zahraničie

Hokej hrával jeho dedo i otec. „Otec ma vždy tlačil do hokeja a s ním som navštívil prvé verejné korčuľovanie. Mal som päť-šesť rokov a potom sa to všetko začalo,“ zaspomínal si. 

Mladík hráva na pozícii obrancu. „Starý otec bol obranca, otec začínal tiež ako obranca, ale potom bol útočník. Ja som začínal ako útočník a nakoniec som obranca. Tréneri tak rozhodli.“

Jeho otec sa hokeju venoval profesionálne, až kým sa nezranil a neukončil kariéru. Chvíľu však stihol trénovať aj syna. 

„Otec mi vždy vravel, že ak sa chcem v budúcnosti hokejom živiť, nemôžem hrať v Poľsku, pretože tam má slabšiu úroveň. Chcel som hrať v zahraničí,“ vysvetlil. 

Vzor mladého hráča je švédsky obranca Rasmus Dahlin, zo Slovákov sa mu páči hra Martina Gernáta. 

„Od malička som sa videl ako profesionálny hokejista. Chcel som sa živiť tým, čo ma baví. Rád by som si zahral v NHL. Nemám obľúbený tím. Sledujem hráčov a ich pekné akcie,“ vyslovil želanie. 

Učil sa z detskej knihy

V Nowom Targu ho viedol slovenský tréner Marcel Skokan. 

„Veľmi mi pomohol a najmä s tým, že som sa dostal na Slovensko. Predstavil som sa na turnaji v Poľsku, kde bol aj výber Slovenska. Tréner sa rozprával s iným trénerom a dohodol sa aj s mojim otcom. Na majstrovstvá Poľska prišiel môj agent Igor Bielčik, s ktorým spolupracujem doteraz. Skončil som v hokejovej škole v Banskej Bystrici,“ opísal. 

V tom čase sa štrnásťročný mladík mohol rozhodnúť, či svoje kroky nasmeruje do Fínska alebo na Slovensko. Rozhodol sa pre susednú krajinu. 

„Je to bližšie k Poľsku a aj jazyk je podobný. Išiel som najprv na skúšku do Banskej Bystrice na tri dni a potom som absolvoval letnú prípravu. Vtedy som sa rozhodol, že v na Slovensku ostanem.“

V kabíne ho prijali tréneri i spoluhráči dobre. Museli mu však pomôcť s jazykovou bariérou. Ako hovorí, hodili ho do vody. 

„Veľakrát sme boli s otcom na zápase v Poprade a niečo som porozumel. Nevedel som však skoro nič po slovensky. Mal som knihu slovenčiny pre malé deti. Nemal som žiadneho súkromného učiteľa,“ zasmial sa. 

Za dva roky sa však naučil plynulo rozprávať. Občas sa stane, že niečomu nerozumie a spoluhráči si v kabíne z neho uťahujú. 

„Ešte stále ma vie niečo v slovenčine prekvapiť. Spoluhráči sa mi občas trošku smejú, ale ja to beriem s humorom. Podľa mňa nerozprávam až tak zle.“

Odhodlanie

V Banskej Bystrici sa ho ujal tréner Branislav Bendik, s ktorým býva a istým spôsobom mu nahrádza rodičovskú starostlivosť. 

„Niekedy si varím aj sám. Základné veci viem,“ upozorňuje Zubek. 

Školu však nenavštevuje na Slovensku, ale študuje online v Poľsku. Je druhák na strednej škole. „Stíham to v pohode. Mávam skúšky buď písomné alebo ústne. Učím sa celkom dobre.“

Nowy Targ je vzdialený necelé tri hodiny cesty autom. S rodičmi sa pravidelne navštevujú. 

„Keď mám voľný víkend, prídem domov alebo oni prídu sa pozrieť na zápas a strávime spoločný čas. Slabšie chvíle som mal na začiatku počas prvej sezóny. Rodičia mi chýbali, ale potom som si zvykol. 

Určite som aj rodičom chýbal, ale vedia, že chcem hrať hokej na najvyššej úrovni, tak sa musím tomu venovať,“ dodal.

Vízia od začiatku

Keď prišiel Zubek do Hokejovej školy Michala Handzuša, presunuli ho z kategórie kadetov, kde vekovo zapadal, do dorasteneckej súťaže. 

„Keď som prišiel na letnú prípravu, bol som hneď s dorastencami. A potom som s nimi už ostal. Najskôr som cítil, že chalani sú odo mňa starší. Bolo to aj tým, že v Poľsku sme nemali letnú prípravu.“

Hokejovú školu si okamžite obľúbil.