GÖTEBORG. Tie zábery akoby ktosi prekopíroval z minulého roku a vložil do tohtoročného štvrťfinále. 

Slovenskí juniori skormútení sedeli na ľade a striedačke. Hlavy si ukrývali do dlaní. Stalo sa im to zas. V momentoch, keď chceli dokázať, že slová o silnej generácii dokážu premeniť na skutky, prišla chyba, ktorá ich stála lepší výsledok. 

Slovensko vypadlo v rokoch 2023 aj 2024 na MS do 20 rokov vo štvrťfinále. V oboch prípadoch proti svetovej veľmoci a v oboch prípadoch výsledkom 3:4 po predĺžení.

Mladým hokejistom nebol nič platný ani (na slovenské pomery) rekordný bodový zisk v základnej skupine. Prekážku, ktorá oddeľuje úspech od neúspechu, nepreskočili.

Mimoriadne smutný a krutý koniec éry, na ktorú sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku tak tešili. O ročníkoch 2004 a 2005 sa často hovorilo ako o novej zlatej alebo aspoň medailovej generácii slovenského hokeja. Ak však chcú hráči potvrdiť, že ňou naozaj sú, musia si počkať.

Cieľom veľké víťazstvá 

Skoré vypadnutie hodnotili ako sklamanie či nesplnenie cieľa. To sa dá pochopiť. 

Slovensko totiž patrilo medzi adeptov na postup do semifinále. V roku 2024 sa ich zišlo veľa, až šesť. Dvom musel zostať Čierny Peter.

Tejto generácii chýba jedno. Veľké víťazstvá. Takto to skonštatoval tréner Ivan Feneš po zápase, ktorým sa pre viacero ťahúňov skončila juniorská kapitola. 

Jej výnimočnosť si všimli odborníci i skauti. Žiaľ, po životne dôležitých zápasoch zostávajú len víťazi a porazení. A Slováci stáli po roku opäť na tej nepopulárnej strane. 

Čo znamená “výnimočná generácia”? 

Mnohí by sa mohli pýtať: V čom teda tkvie výnimočnosť tejto generácie? A je naozaj výnimočná? 

Poďme si však položiť otázku, ktorá by jej mala predchádzať: Čo znamená silná generácia pre Slovensko?