Pomáha hviezdam Oktagonu alebo Kleinovi v UFC. Analytik Novák: Dagestánci zmenili MMA

Jan Novák (vľavo) s tímom Reinders MMA po zápase Jakuba Tichotu (v strede).
Jan Novák (vľavo) s tímom Reinders MMA po zápase Jakuba Tichotu (v strede). (Autor: Oktagon MMA)
Daniel Stankovič|12. máj 2023 o 10:15

Rozhovor s uznávaným analytikom zmiešaných bojových umení, ktorý pomáha elitným bojovníkom MMA v Česku a na Slovensku.

Napriek tomu, že sa stále nájde mnoho fanúšikov, ktorý by jeho meno nepoznali, on sa pravidelne podieľa na príprave tých najlepších bojovníkov MMA v Česku a na Slovensku.

JAN NOVÁK je zápasový analytik, ktorý pripravuje analýzy súperov pred súbojmi takým menám ako Ľudovít Klein, Martin Buday alebo Tereza Bledá.

Jeho schopnosti využívajú najmä bojovníci v pražskom tíme Reinders MMA a slovenskí bojovníci v americkej organizácii UFC.

V rozhovore pre Sportnet SvetMMA analytik Novák bližšie opísal prácu zápasového analytika, proces tvorby, sledovania súperov a poskytol svoj názor na moderné MMA.

Ako si sa dostal k bojovým športom a MMA?

My máme to šťastie, že možeme UFC sledovať prostredníctvom televízie a niekedy, keď som mal asi pätnásť rokov, tak som začal pozerať na UFC a GCF.

Hneď som mal i veľkú chuť to začať trénovať, začal som ale trénovať v klube, kde dnes už viem, že to bola banda amatérov. Zlý tréningový prístup, o rok na to som mal už problémy s kolenom, to ma trápilo nejakú dobu, a to viac som práve začal sledovať viac zápasov MMA.

Keď som prišiel medzi ostatných, tak som potom začal vidieť, že tomu rozumiem asi trocha viac. Založil si vlastnú stránku MMA Planet, mal som tam asi štyridsaťjeden tisíc sledujúcich. Spravil som však chybu, keď som pridal jedno (natočené) video od fanúšika zo zápasu Robbie Lawler a Ben Askren, a tak som prišiel o stránku. Nevedel som, že UFC vlastní práva aj na videá natočené fanúšikmi na turnajoch.

V tej dobu som už bol v kontakte s Pavlom Bartošom z portálu MMA Shorties, ktorému sa páčilo, ako to robím. Najprv som pre nich pracoval na rubrike stávkových tipov na zápasy, ako prvú analýzu som spracoval zápas Conora McGregora a Cowboya (Donalda Cerroneho), po ktorej ma oslovil André Reinders. To bol začiatok roka 2020.

Ja by som sa vrátil ešte na začiatok, spomínal si, že si mal nejaké zranenie, o čo presne išlo?

Boli tam boli tréneri, ktorí hovorili veci typu: nezápasím, ale bijem sa celý život. Išlo o to, že oni nevedeli veľmi dobre veci, ako sa rozcvičiť, rozhýbať, trénovať, ako neohrozovať pri takomto extrémne športe svoje telo viac, než je potrebné.

Na konkrétny moment zranenia si nespomínam, jeden deň som sa zobudil a mal som opuchnuté koleno. Ťahali mi z neho niekoľkokrát vodu, čo je skúsenosť, na ktorú nerád spomínam.

Ty si v tom klube trénoval komplexné MMA?

Áno, vtedy ma viac bavil postoj, ale postupne som si viac obľúbil zem. Neustále ma fascinuje to, ako sa neustále posúvajú techniky, človek objaví nové techniky, ktoré ale nie sú úplne iné od toho, čo už vie.

Podcasty SvetMMA si môžete vypočuť na:

Ako si sa dostal od tréningu MMA k ich pokrývaniu?

Tak ja som videl, ako to na tom Instagrame funguje, ako to robia tie najlepšie stránky. Na vlastnú stránku som tak začal pridávať virálne videá a najmä zápasové informácie, vďaka čomu dnes už viem, ako a kde tie informácie mám získať. Bavilo ma robiť spravodajstvo v MMA a malo to aj úspech.

Veľmi som si zvykol pracovať v americkom čase, pretože som mal asi deväťdesiat tri percent percent anglicky hovoriacich fanúšikov v zámorí, ostatok boli európania. Každý deň som veci musel začať vydávať správy von od druhej tretej poobede, pretože to je práve ten čas, keď sa v Spojených štátoch ľudia prebúdzajú.

Musel som pracovať aj do noci, niekedy som napríklad vstal z postele o tretej nad ránom a keď som videl, že je vonku správa o nejakom dôležitom dueli, tak som to musel spracovať. Takže žiadny spánok. Nechceš byť posledný, kto s tou či onou správou pôjde von.

Stránka MMA Planet ale nebola len tak hocijaká stránka, v jednom rozhovore si zmienil, že fanúšikmi tvojej stránky boli i svetové mená MMA.

Možem menovať Alistaira Overeema, Mikea Perryho, boxera Ryana Garcíu alebo Israela Adesanyu, ktorý mal v tej dobe za sebou prvý zápas v UFC a ukazovalo sa, že sa v budúcnosti budeme mať na čo tešiť.

Prechod k MMA Shorties bol tak prirodzený krok, ktorým si chcel pokračovať v MMA?

Ako som hovoril, bol som už v kontakte s Pavlom (Bartošom). Dnes už možem spätne povedať, že mi ich projekt pripadal úsmevný, lebo ja som bol zvyknutý na videá, ktoré mali milióny zhliadnutí.

Shorties potom ale tiež nabrali poriadny spád, dnes už sú jeden z najvýznamnejších serverov na československej pôde.

Tvoje analýzy zápasov sa rýchlo stali medzi fanúšikmi veľmi obľúbenými. Existuje relatívne veľa ľudí, ktorí majú skúsenosť s bojovými športami, nie však každý o tom píše a baví ho do detailov analyzovať súboje.

Keď som zistil, že na to mám predpoklady, tak ma to začalo baviť ešte viac. V dobe, keď som písal moj prvý článok, tak si hovorím, že tu akurát zhromažďujem informácie, ktoré by ľudia mali vedieť. Akonáhle som ale vydal článok von, tak tá reakcia bola opačná. Ľudia ma chválili za to, že vďaka tomu majú do toho športu väčší prehľad.

A k tomu analyzovaniu, tak je analyzovanie a analyzovanie. Na Shorties som z toho už trocha upustil, lebo je to časovo náročnejšie než by som si predstavoval. Mám nejaký zápas, najprv tam rozoberiem štýl jedného bojovníka, potom štýl druhého, tak opíšem to, ako by to mohlo vyzerať a zhrniem zaujímavé veci, čo z toho vyplývajú a skúsim si na základe toho tipnúť priebeh duelu a dám tip na víťaza.

Na rozdiel od toho to v tíme Reinders MMA robím inak. Tam je to čisto, že sa pozriem iba na toho bojovníka, ktorý má naplánovaný zápas s tým našim zápasníkom. Sledujem jeho silné a slabé stránky, čo by mohli naši (bojovníci) využiť.

Takže je to rozdielne, lebo hoci sa povie analýza, tak to možu byť dve rozdielne veci, záleží od účelu.

Ako si už spomínal, analyzuješ bojovníkov a ich slabé a silné stránky pre elitný český tím Reinders MMA. Ako sa človek, ktorého baví analyzovanie zápasov dostane k spolupráci s azda najuznávanejším českým trénerom Andrém Reindersom?

André videl nejaké tie články, na základe čoho povedal, aby som to skúsil robiť aj pre nich a teraz s odstupom dvoch rokov vidíme, že to dáva zmysel. Som za tú príležitosť veľmi rád, keď som v tom začínal, mal som dvadsaťjeden rokov, bol som ešte medzi tými všetkými bojovníkmi také ucho.

Nechcem hovoriť, že som vyšiel z vlastnej komfortnej zóny, ale naraz som sa ocitol v skupine ľudí, ktorá je odlišná od napríklad partie zo školy.

Aká bola reakcia bojovníkov na teba? Dokážem si predstaviť, že niekomu, kto to robí celý život, ak odrazu odrazu radí niekto druhý a nemá také skúsenosti, tak to nemusí zápasník dobre prijať.

Ja som s tým bojoval hneď od začiatku, hovoril som si, že čo tu budem vymýšľať a hovoriť im veci. Veľa z nich bojovalo, keď som mal päť alebo desať rokov.

Mal som šťastie, že moje prvé analýzy boli pre Terezu Bledú a Jakuba Tichotu. Tichota išiel vtedy proti Slovákovi Denisovi Trpšanskému a Terka mala Marie Loiseau, pre oboch to bol profesionálny debut.

Tie analýzy tam práve veľmi dobre sadli. U Denisa som vravel, že tým, že je ľavák, tak ak sa proti nemu natiahne predná ruka, tak mal tam tendenciu si odkrývať telo a dávať lakte ďalej od neho. Jakubovi som povedal, aby tam najprv naznačil úder a potom Denisa kopol na rebrá.

Ak si pozriete ten zápas, tak uvidíte, koľko tam toho spadlo. Súboj mal iba dve minúty, Jakub mu počas toho stihol rozkopať rebrá a ukončil ho.

Terke som vravel, že tá francúzska súperka má veľmi dobrý high kick. Loiseau sa skutočne o to pokúšala, ale Tereza mala ruky vysoko, takže to ubránila.

Tieto dva zápasy ma utvrdili v tom, že to má zmysel a zároveň som si začal budovať v tíme dôveru. Často si hovorím, že veľa zápasníkov je skeptických voči tomu, čo robím, ale iba do chvíle, keď im nepomôžem.

A u niektorých, kde vidím, že tá odozva je dostatočne veľká, tak tým pomáham samozrejme viac a radšej.

Aká je tá forma spolupráce medzi tebou a bojovníkmi vo všeobecnosti?

To je na každom zvlášť, ja nikoho nenútim, nehovorím, že moj názor je ten jediný správny. Naopak, čím dlhšie sa v tomto odvetví pohybujem, tak zisťujem, že každý problém má viac riešení a na každého funguje viac vecí.

To som práve robil v začiatkoch, že som sa utvrdil v nejakom názore, ale akonáhle niekto tvrdil niečo iné, tak som bol proti. Naraz si trocha starší a zistíš, že napríklad pravdu ste pokojne mohli mať obaja, akurát každý trocha inak.

A teraz k otázke. André mi posiela súperov, niekedy aj riešime, či to prijať alebo neprijať, ale to je samozrejme na hlavnom trénerovi. Pošle mi toho súpera, kto od nás proti nemu ide a ja mu pošlem analýzu vo worde, kde presne popíšem určité situácie, zameriam sa na určité veci.

André si to potom vyhodnotí a potom tie poznatky napríklad využije v tréningu, že bojovník napríklad nacvičuje určité situácie alebo kombinácie úderov. Nedokážem ale presne povedať, že koľko ľudí na tú analýzu presne dbá a koľko percent ľudí si o tom myslí to svoje.

Kto napríklad z vášho tímu vidíš, že tvoje analýzy rešpektuje a snaží sa podľa nich vo svojich zápasoch ísť?

Jedna vec je chcieť podľa nich ísť a druhá si to aj v súboji presadiť. Teraz to už možem prezradiť, lebo sa ten zápas zrušil, ale pomáhal som Jiřímu Procházkovi v odvete (na titulový zápas v UFC) s Gloverom Teixeirom. Urobil som klasickú analýzu, ktorej postup som tu už opísal.

Jirka mal z toho radosť, konzultovali to v ich tíme, on je ale dostatočne skusený, že vie hlavou urobiť dobré rozhodnutie v klietke.

Ide o to, že jedna vec je niečo chcieť a druhá v klietke urobiť. Zápas je tak nevyspytateľná vec, kde sa stane toľko vecí, zranení, že stačí chvíľka nepozornosti a je koniec. Iba málokedy má bojovník odzápasí presne taký súboj, aký si predstavoval.

Čím ma bojovník viac zápasov, tým má to všetko viac vo svojich rukách. Je to úplne odlišná vec, keď vám do duelu pojde niekto po prvýkrát, tak vám možem skoro s istotou povedať, že keď skončí zápas, tak si uvedomí, že chcel robiť niečo iné, len na v zápale boja zabudol.

Ten stres a to, že tá hlava vie, že mu hrozí nebezpečie, že má pred sebou človeka, ktorý mu chce ublížiť, hrá veľkú rolu.

Napríklad taký Filip Macek ten na mňa stále tlačí, či už mám dokončenú analýzu, ten ma v tomto baví. No a napríklad ešte Jakub Tichota, s tým sa mi dobre spolupracuje, ale celkovo nechcem veľmi menovať.

Ako ťa medzi seba prijali tréneri jednotlivých bojových disciplín, ktorí nielen, že na každodennej báze trénujú zápasníkov, ale aj spolu s hlavným koučom pripravujú taktiku na zápas. A teraz si tam ty, ako taký medzičlánok medzi nimi.

Na box tam máme napríklad Michala "Zuba" Novotného. Ja popravde ani neviem, ako to, čo mu pošlem, konzultuje s Andrém (Reindersom, hlavným trénerom tímu).

Ďalej tam máme Honzu Stacha, to je tréner zeme, v grapplingu má dohromady okolo 350 zápasov a ten si tie analýzy minimálne rád prečíta, ale on je taký, že vždy vie všetko lepšie.

Ale asi si vďaka tomu Honza nájde cestu k ďalším veciam, ktoré už on sám ešte viac rozšíri.

Ty nie si však iba tímový analytik, ale z toho, čo som videl na tvojich sociálnych sieťach, tak si prítomný aj na tréningoch priamo.

Prvý rok analyzovania som robil tú chybu, že som namiesto toho, aby som bojovníkom hľadal najvhodnejšie riešenia k ich štýlu zápasenia, ale dával som im tipy, ktoré sa páčili mne. Ako som už vravel, zápas je veľký stres a vo finále tam aj tak človek urobí iba to, čo mu je najprirodzenejšie.

Je to teda o tom hľadať riešenia im najprirodzenejšie, pozerať na tréningoch, ako sa kto správa, čo kto robí, keď sa mu darí, čo robí, keď mu takpovediac tečie do topánok. Vďaka tomu mám skvelú spätnú väzbu, mám ich nasledovaných, viem na čom práve pracujú. Takže je to veľmi dôležité vidieť to na vlastné oči.

Keď prejdeme viac do hĺbky analýzy zápasov, aké kanály, aké techniky alebo ľudia ťa inšpirujú pri tom, aby si bol stále schopný sa v tom zlepšovať.

Jedna veľká vec je sledovanie inštruktážnych videií. Robí ich veľa bojovníkov a trénerov. Ide o to, že vezmú nejaký širší koncept (zápasenia), ktorý na videu riešia komplexne, a to i niekoľko hodín.

Tohto obsahu je na internetu skutočne veľa, ale ľudia ho nevyužívajú v dostatočnej miere. Ak si vezmeme napríklad legendárneho trénera Petra "Khru" Macháčka, tak on v deväťdesiatych rokoch si musel hľadať (kazety) VHsky, videl to jediný v republike a učil to tu.

Alebo musel ísť priamo do Holandska, aby videl presne ako sa tá alebo oná technika trénuje a my dnes máme možnosť napísať do internetového vyhľadávača frázu "how to xy" a nájdeme to v priebehu sekúnd.

Informácií je dnes veľmi veľa, ide skôr o to, ako si to vyhodnotiť, že to čo vidím je dobré a použiteľné v zápase alebo nie. Stále sa ale dostaneme k tomu, že najlepšie informácie k analýzam sú zápasy, lebo nechcem vidieť ako nejaký bojovník predvedie techniku v laboratórnych podmienkach na súperovi, keď robí inštruktážne video a on mu nekladie odpor.

Chceš vidieť to, čo si presadia najlepší zápasníci proti tým najlepším v ich zápasoch.

Je niekto, u koho by si povedal, že učí na inštruktážnych videách vysoko funkčné koncepty, kde nemáš pocit, že ide iba o nepoužiteľné, ale na oko pekné techniky.

Rozhodne by som pozeral na úspechy tých zápasníkov. Keď mám inštruktážne video od Chabiba (Nurmagomedova), tak viem, že mám v rukách niečo, čo nikto pred ním nedokázal dostatočne ubrániť a on nakoniec skončil ako bojovník neporazený.

Zo zemiarov by som zmienil Gordona Ryana, je to najlepší grappler, má cez päťdesiat výhier v rade, z čoho sa dá usúdiť, že určite vie, čo robí.

Tých kvalitných bojovníkov je veľmi veľa, tak ako aj informácií. Vždy by som pozeral na to, ako sa mu darilo v skutočnom boji, čo ale trocha zhadzuje moju prácu. Nedá sa to úplne kategorizovať, stále nájdeme výnimky.

A čo John Danaher?

To je ďalší určite, všetko hovorí a vysvetľuje s pokojom, je to profesor filozofie, takže má aj perfektný ústny prejav.

Gordon Ryan zazdieľal na sociálnych sieťach, že jeho príjem je mesačne z inštruktážnych videí okolo milióna dolárov. V podcaste u Joea Rogana v septembri hovoril, že dnes vidí na najvyšších súťažiach v grapplingu veľa bojovníkov, ktorí využívajú jeho systém a techniky zápasenia. Ako problém naznačuje to, že najmä staršia generácia bojovníkov je neochotná sa učiť a nechať si poradiť, napríklad od konkurencie.

V prvom rade je to fenomén naprieč všetkým, že sú ľudia, ktorí dosiahli vrchol pred nejakým časom a mysleli si, že už sa nemusia vzdelávať, že majú dobré know how, ale opak bol pravdou. Toto je práve jedna vec, ktorá ma desí, a tak sa snažím stále vzdelávať, byť niekým, kto je tým najhorúcejším trendom v MMA stále na stope.

Aké je moderné MMA a ako sa zmenilo?

Ak by som mal hovoriť o tom, čo sa zmenilo v MMA, tak je to extrémne rýchlo rastúci šport, oproti ostatným športom je tu MMA iba nejakých tridsať rokov.

Všetko ide dopredu, ale ak si vezmeme napríklad deväťdesiate roky, to ranné obdobie MMA, tak všetci sa snažili dostať súpera na zem uprostred oktagonu. Súperom sa zo zeme veľmi zle vstávalo, bojovníci, najmä americkí wrestleri ich dokázali dobre kontrolovať. V klasickom zápasení ide totiž o to, že sa tam zápasníci nemajú o čo oprieť a stále majú kde cúvať.

A naraz prišli Dagestánci, ktorí majú celý systém vyvinutý na tom, aby ťa natlačili na klietku, o ňu sa zapreli, dostali ťa na zem a držali ťa tam. Oni úplne zmenili celý ten koncept vnímania pletiva, využili ho vo svoj prospech. Povýšili to o ten jeden krok dopredu.

Ak sa pozriete teraz, zhruba osemdesiat percent grapplingu sa začína na klietke. Dokážete preniesť svoju váhu na súpera a zaprieť sa o neho. Je to taký dosť silný klaustrofobický zážitok ocitnúť sa päť minút v nevýhodnej pozícii na pletive, keď tam na vás niekto tlačí.

A čo hovoríš na kouča Barryho Robinsona a jeho techniku "Rhytm Step"?

Vždy keď má niekto nejakú revolučnú myšlienku, tak ju začne všade vidieť a pretláčať. Definícia Rhytm Stepu je, že človek má byť vo svojom bojovom postoji, má rozložené ťažisko, tak má chodiť krok dopredu, dozadu, krok doprava, krok doľava, ale nikdy nestratiť pri tom to ťažisko.

Trendom pri bojových športoch je však tento krok, keď si ľudia odskočia dozadu a dajú nohy ku sebe, tak to by mal byť ten krok na vyvolanie rytmu. Je to pre mňa vec, ktorá mi príde fascinujúca, vidíš ju pri tých zápasoch, ale nepríde ti to hneď ako chyba.

Určite by to každý bojovník mal vedieť, snažiť sa to nerobiť, ale využívať to pri súperovi, no nezhadzoval by som všetko iba na to. Ďalej je tu ešte jedna vec, o ktorej Robinson hovorí, a to klasický "L step".

To sa deje, keď dávaš prednú nohu dozadu a zadnú nohu smerom, kde sa chceš pohnúť, ale to ťa vo finále veľmi nikde nedostane. Určite by som tomu však neprikládal také percento dôležitosti ako on.

Celkovo je práca nohami veľká téma, lebo každý chce rozdávať údery, ale nikto už nechce na tréningu chodiť päť minút jedno kolo okolo kužeľu doprava a to druhé doľava. A tak zmeniť postoj a robiť to isté. Nikto to nechce robiť, lebo to ľudia vnímajú ako začiatočnícke drilly, ale práve v tom sú začiatočnícke chyby.

Napríklad pri Floydovi Mayweatherovi Jr. všetci hovoria o jeho obrane ramenom, ale pozrite sa na jeho nohy, ako kontroluje priestor tým, ako sa hýbe. Je to vec, ktorú ľahko prehliadneme, ale Barry Robinson ma utvrdil v tom, že by som sa na to mal zamerať. Veľa skvelých bojovníkov nebude mať medzery v úderoch a ďalších technikách ako napríklad v pohybe na nohách.

Čo vnímaš u bojovníkov ako najčastejšie chyby, ktoré robia, ale ty to vnímaš tak, že to nie je celkom dobré? Často na Instagrame napr. pridávaš videá s podtitulom "nekopejte to samotný".

Upozorňuješ tam na to, že bojovníci často v zápasoch okopávajú nohu protivníka bez toho, aby tomu z ich strany predchádzal úder, a tak sa ľahko môže stať, že ich súper už ten kop očakáva a zakontruje ho zápasníkovi presnou kontrou na hlavu.

Tak toto je jeden zlozvyk, ktorý napríklad u našich bojovníkov nerád vidím, ale zas niekto vie, kedy si to môže dovoliť.

Existuje tiež mnoho zápasníkov, ktorý menej využívajú v postoji tzv. úhlovanie. Ďalej pri pletive si môže bojovník veľmi pômocť, keď vie ako sa technicky hýbať do strán.

Ak to nevieš, tak potom musíš robiť kroky naviac a musíš toho súpera uhánať po klietke. Vždy, keď nie ste na zemi alebo v klinči, musíš chodiť po nohách a keď dokážeš troma efektívnymi krokmi urobiť to, čo iný urobí šiestimi neefektívne, tak si v päťnásť minútovom zápase ušetríš množstvo fyzických síl.

Vrátim sa k vytváraniu analýzy. Ako si to má bežný laik predstaviť situáciu, keď Jan Novák dostane úlohu nasledovať si súpera a urobiť analýzu. Čo musí analýza obsahovať a ako pri jej vytváraní postupuješ?

Tak v prvom rade sa musím pozrieť na najaktuálnejší výkon. Ak sa tá chyby opakuje aj v starších súbojoch, máme väčšiu šancu, že to protivník bude robiť i naďalej.

Nič sa však nedá kategorizovať. Máme niekoho, kto má na Youtube dva zápasy a veľa tam toho nevidíš. Tie ich bilancie v profesionálnom MMA, nikdy si nemôžeš byť istý tým, že keď napríklad borec prehral, tak, že nepríde ďaľší deň do gymu a nebude chcieť urobiť všetko preto, aby sa tá jedna chyba, čo ho stála víťazstvo, nenapravila.

Je bežné, že u bojovníkov vídame dva pohľady na zápas. V jednej skupine nájdeme zápasníkov, čo tvrdia, že sa pred duelom zameriavajú viac na seba, zatiaľ čo na druhej strane stoja tí, ktorí sa špecificky pripravujú na slabiny súpera.

Záleží na ich vyspelosti. Ak by niekto išiel na amatérsku ligu, mal osemnásť a piaty zápas, tak mu nebudem hovoriť, čo presne má robiť, lebo cieľom tejto rannej fázy kariéry je niečo iné, než to, čo má za cieľ bojovník o pár rokov neskôr. Keď si mladý netrénuješ priamo na jedného súpera, ale všestranne, lebo trénuješ na všetkých súperov, ktorých kedy počas (profesionálnej) kariéry v zápasoch stretneš.

Celkovo tá príprava má viacero fáz. Skončí ti zápas, chcem mať oddych na zahojenie rán, potom chceš pracovať na chybách z minulého zápasu. Nasleduje off camp, kde netrénuješ špecificky, ale skôr komplexne a až keď vieš meno súpera, tak potom sa zameriavaš na detaily a taktiku.

Ale či chceme alebo nie, zriedkakedy ten zápas dopadne presne tak, ako si vysnívaš. Môže sa tam stať milión vecí.

Z toho čo si, povedzme, bojovník pripraví, koľko z toho je možné uplatniť v zápase z tej veľkej analýzy? Ide o viac menších konceptov, ktoré si bojovník zapamätá alebo kladieš dôraz na pár hlavných vecí?

Skutočne ide záleží príprad od prípadu. Teraz už viem komu dať niečo zjednušené, potom máme ľudí, ktorí úplne nechcú vedieť, že ich súper je kvalitný. Ale keď som už skôr hovoril o Procházkovi, tak tam som vedel, že hoci to napíšem akokoľvek zložito, že je to v boji mysliteľ a vezme to.

Teraz napríklad, keď išla Tereza Bledá v UFC proti Brazílčanke, tak tam by som si to neodpustil, keby tam nenapíšem, že (súperka) v zápasoch robí tú otočku. Tam jej vďaka tomu Terka zvládla v prvom kole vziať chrbát, no ďalej, napríklad v treťom kole už išla na autopilota. Súperka to urobila asi tak trikrát za päť rokov, ale stále som si vravel, že sa o tom (v analýze) musím zmieniť. Je to taká vec, že ona (súperka) urobí sto druhov kopov, tak si nebude (Tereza Bledá) teraz päťnásť minút v mysli vravieť, že musí myslieť iba na tú jednu techniku.

Ospravedlňujem sa, ale nejde to zovšeobecniť, máme veľa bojovníkov a každý potrebuje individuálny prístup.

Ako si si ten posledný zápas Terky Bledej sám pre seba vyhodnotil, pretože hlavne na sociálnych sieťach sa na jej adresu strhla vlna kritiky.

To už sa naprieč tými rokmi stal tak trochu už národný folkór navážať sa do Terezy Bledej, čo mi je samozrejme ľúto. Hovoria, že bojom stráca ženskosť, no oni si neuvedomujú, že MMA je miesto pre všetkých ľudí, ktorí sa práve v tomto našli?

Tereza keď mala zápasy v Oktagone, tak jej vždy vyšiel plán A, ktorý má výborný. Avšak, ak ti nevyjde to, čo ti vychádza v desiatich z desiatich prípadov, tak čo urobíš potom? To bol práve tento prípad, v prvom kole skoro utiahla armbar.

Ak sa na to pozriem pozitívne, tak ak by sa jej podarilo zvíťaziť v prvom kole, tak by o sebe nezistila mnoho vecí. Aké je to byť na hranici fyzických síl, aké je to prehrať a byť ukončená (na knokaut). Radšej nech to príde teraz akoby to malo prísť neskôr, keď máš napríklad skóre desať alebo pätnásť výhier a nula prehier, to sa potom padá z väčšej výšky.

Akých máš obľúbených bojovníkov vo svete alebo na koho zápasy rád pozeráš na domácej scéne? Samozrejme, okrem bojovníkov Reinders MMA.

V prvom rade musím zmieniť Conora McGregora. Keď mi bolo pätnásť či šesťnásť, tak sa práve blížil k trónu v UFC. Je to nedávno, čo bolo výročie od toho momentu, kedy v titulovom zápase za sedem sekúnd vypol Josého Alda.

To bol ten zápas, kedy sa to u mňa zlomilo a začal by som byť jeho skutočný fanúšik. Nebyť Conora, nikdy by som sa nenaučil tak dobre anglicky, nedostal tak hlboko do MMA, lebo som naozaj sledoval všetky dokumenty, videá, atď.

Chlapec z predmestia, ľavák, no mrzí ma, čo sa z neho stalo. Dnes je to človek, ktorý žije zo zašlej slávy, má ženu a deti, no stále myslí na to, čo bolo, keď ich nemal, čo je pre mňa nepredstaviteľná vec.

To je jeden obľúbenec, ale ďalej musím zmieniť Jirku Procházku, to je bezpochyby národný hrdina.

Okrem domácej scény sa mi veľmi páči napríklad Ronald Paradeiser Alebo Lajoš Klein. To sú bojovníci, ktorí sa vypracovali a dostali sa vysoko.

Hoci to s Kleinom chvíľu vyzeralo, že UFC nebude úplne dobrý angažmán, no dnes je všetko inak a je víťaznej vlne. Som veľmi rád, že s nimi môžem spolupracovať skrze Mayersona.

Ako si sa k tomu vlastne dostal, myslím prácu pre Ondreja Majerčíka?

To bolo zvláštne. Jedného dňa mi napísal človek menom Ondrey, s tvrdým y na Instagrame, že keď už sme na Instagrame vzájomní kamaráti, že by mal pre mňa takú ponuku. To som si vravel, že čo to je za človeka. Na WhatsAppe mi poslal ponuku na zápas Kleina s Ignaciom Bahomondesom a opýtal sa či to má prijať.

V prvej chvíli som si myslel, že čo to je za blázna. Neskôr som zistil, že je to manažér, ktorý má pod sebou tie najväčšie slovenské hviezdy ako Lajoš Klein, Martin Buday, atď.

Samozrejme sme sa dohodli, slovo dalo slovu a teraz už je to (spolupráca trvajúca) cez pol roka.

Aká je práca s niekým, koho nevidíš denno denne v porovnaní s bojovníkmi v domovskom tíme Reinders MMA?

Je to zvláštne, my sme sa osobne s Ondrejom videli až potom, čo som už pre nich robil už nejaké analýzy na turnaji Oktagonu.

Stále sa tak vídame osobne až niekde na podujatí MMA, niekde na pol cesty.

Vo finále je to ale to isté, lebo stále sledujem tie zápasy, vypracujem si analýzu a nakoniec aj tak pošlem analýzu, nie Andrému ale inému človeku.

Keď sa vrátime k bojovníkom a zápasom, ako si ty videl napríklad stret Islama Machačeva a Charlesa Oliveiru?

Predtým než sa udial, tak som to videl úplne inak. Keď na začiatku UFC prišiel maličký Royce Gracie a zdolal tam všetkých bojovníkov, tak si všetci uvedomili, že je to potrebné a začali na tom pracovať.

Bez schopností na zemi dnes nie je možné vyhrať. Pre zemiara je to jednoduchšie presadiť svoju hru, neustále si v neistote, že ťa tam vezme. Ľudia z toho dosť dlho profitovali až prišli wrestleri, ktorí už mali aspoň základné znalosti brazílskeho jiu jitsu a vedeli súperov na zemi kontrolovať.

Samozrejme je to zápas od zápasu iné, ale dnes na tej najvyššej úrovni je wrestling viac než jiu jitsu, čo sa ukázalo i v tomto zápase. Machačev vedel o všetkých možných hrozbách Oliveiru z chrbta, dokázal to ale eliminovať a presadiť svoju hrubu dagestánsku silu presadiť.

Možno na Charlesa doľahol ten tlak v Abú Zabí proti v podstate druhej verzii Chabíba a skončil tak, že bol utiahnutý na submisiu.

Čiže platí to, čo mal raz dávno Chabib na tričku - Ak by bolo sambo jednoduché, tak by to volali džiu džitsu?

Platí to, že je to z tých všetkých bojových športov to má asi MMA najbližšie. Mohli by sme to tak na tej najvyššej úrovni do istej miery považovať za pravdivé.

Dočkáme sa doby, kedy budeme mať všetkých šampiónov v UFC z Dagestanu?

U nás sa zvykne hovoriť, aby sme nemaľovali čerta na stenu (smiech).

Ak prejdeme do posledného okruhu otázok, myslíš, že má Česko a Slovensko na to, aby mohlo v budúcnosti pravidelne atakovať na tie najlepšie priečky v UFC?

Vždy musíš vidieť, že to v zámorí ide. V tomto Českí športovci veľmi profitovali keď videli, že aj tu Jaromír Jágr, chlapec z Kladna, môže byť vo svojom odvetví jedným z najlepších vo svojom odbore. A tak logicky, keď to videli deti a mládež v Čechách, tak ich to veľmi inšpirovalo, videli, že to ide a chceli sa to napodobniť.

Dagestan a Chabíb je pekná ukážka, že to ide. Čo sa týka nás, nemôžeme krivdiť Karlosovi Vémolovi a Viktorovi Peštovi, boli v UFC dobe, kedy sa ešte tu o tom toľko nevedelo.

Myslím, že čím viac sa bude Čechom a Slovákom dariť v zámorí, tak to iba podporí celý tento kolobeh, stane sa z toho štandart. Predtým to bolo nemysliteľné, mali sme tam iba Peštu a Pudilovú a teraz je to už o inom, je ich tam viac než sme bolo zvykom. Ide to ruka v ruke s tým, ako rastie tá scéna MMA u nás. Dnes tu máš možnosti kde kvalitne trénovať, máš dostupné vedomosti, atď.

Stačí vidieť to, ako začínali tí prví bojovníci. Vémola alebo Pešta prešli do MMA z iných disciplín, dnes tu máme deti, ktoré sa tomu venujú už od útleho veku, a to je iné, keď tú techniku robíš od detstva, než keď sa ju učíš ako osemnásťročný.

Tak sa dostaneš do stavu, že si tie techniky urobil počas života toľkokrát, že už ich skrátka nevieš urobiť zle.

Ako vidíš svoju budúcnosť v MMA?

Opäť ťažká otázka, ale keď sa na to pozriem, tak si vravím, že sa to nedá až tak plánovať. Musíš zostať v tom, čo robíš, stretávaš nových ľudí a z toho vyplývajú nové príležitosti.

Ja si nemôžem sám povedať, že ma niekto zamestná iba preto, že to chcem ja. Musím spoznať ľudí, možno sa to niekomu začne páčiť, takto som spoznal Andrého Reindera alebo Ondreja Majerčíka. Neviem, podľa mňa tieto veci úplne pod kontrolou nemáme, skôr je lepšie zostať pri tom, čo nás baví, robiť to dobre a ono ma to už niekam zavedie.

Keby som si takto pred troma rokmi plánoval, že budem analytik v Reinders MMA, tak by som podľa mňa nešiel tou správnou cestou.

Jakub Tichota a Jan Novák pri rozcvičovaní sa krátko pred hlavným zápasom večera na turnaji Oktagon 42.
Jakub Tichota a Jan Novák pri rozcvičovaní sa krátko pred hlavným zápasom večera na turnaji Oktagon 42. (Autor: OKTAGON MMA)

Takže nemáš nejaký vysnívaný plán alebo ciele, ktoré si chcel dosiahnuť v MMA?

To určite mám, ale nie je to tak, že by som sa zobral a napísal Conorovi McGregorovi alebo Robertovi Soldičovi a prišlo to samo.

Musel by som poznať ľudí, ktorých by som utvrdil v tom, že mám v tomto dostatočné znalosti, že viem, čo robím. Najlepšie je na to ísť pomaly, celkovo si myslím, že toto nie je v mojich rukách.

Vnímal som, že si mal pokusy robiť krátke analýzy na Twitteri v angličtine a dostať sa tak medzi zahraničných fanúšikov.

Jedna vec je urobiť niečo krátke, dať tam popisy techník a je to. Druhá vec je robiť prácu o päť tisíc slovách, zrazu začnem opakovať slová a tí rodení američania alebo angličania si uvedomia, že to nie je až tak dobré, že by to mohlo byť napísané lepšie.

Bolo by to zaujímavé, ale momentálne si nemyslím, že mám na to kapacitu. Twitter možno, ale keď na tom pracuješ hodiny a potom tam nevidíš takú odozvu, tak ťa to istým spôsobom demotivuje.

Teba vnímam ako široko ďaleko jediného analytika svojho druhu, ktorý sa venuje priamo príprave podkladov pre bojovníkov. Ako vnímaš potenciál, že by tvoja práca mohla rásť a odrazu by si sa mohol ocitnúť v spoločnosti ďalších kolegov analytikov? Má analyzovanie zápasov na to, aby sa tu oveľa viac riešili analýzy?

Najmä na začiatku, keď som robil analýzu pre MMAShorties, tak som videl nejaké pokusy na konkurenčných weboch. Veľmi často to ale konceptom a všetkým ostatným to začalo byť podozrivo podobné. Bolo mi to zvláštne, že sa to dovtedy nedialo a odkedy som začal ja, tak prišlo ako reakcia na to viacero pokusov o niečo podobné.

Ono to ale nie je jednoduché získať si dôveru trénerov a bojovníkov. Myslím si, že nejaký bojovník, ktorý nad tým hlboko premýšľa by na to mohol mať. Možno preto, že to robím, sa zvýši celková edukácia fanúšikov. Niekedy ma zarazilo, že ľudia sledujú zápasy a nevedia povedať na nejakej úrovni povedať, čo sa v súboji deje, prečo robí bojovník to, čo robí.

Čo ty a zápasnie? Spomínal si, že ťa viac začal zaujímať grappling. Je možné, že by si si v budnúcnosti chcel vyskúšať napríklad duel v grapplingu?

Tak určite by mi to pomohlo, ale čím viac som okolo zápasníkov, tak mám z toho ešte väčší rešpekt. Máš tu napríklad ľudí, ktorí boli talentovaní na techniky, ale tak prešli do MMA a nevyšlo im to. Ten šport je neúprosný. Ja mám problem, že ako bolo niekedy MMA mojím koníčkom a potom to prerástlo do zamestnania, tak sa raz za čas stane, že už na to pozerám aj keď sa mi nechce. Odrazu je to práca a aj hobby.

A ide o to, že ja keď doobedu analyzujem zápasy, potom si pripravujem podklady do nášho MMA podcastu Breakdown, otvorím sociálne siete a vidím samé MMA, tak je to častokrát náročné ešte trénovať to isté. V tomto som bojoval aj s vyhorením, lebo v jednom okamihu už toho bolo veľmi veľa.

Samozrejme však robím to čo ma baví, málokto si to mže povedať. A hoci ma MMA baví, tak príprava napríklad na zápas pred pätnástimi rokmi bola do značnej miery taká punková a dnes už to nepodceňuje nikto. Musel by som do toho ísť naplno a pri mojej vyťaženosti by to bolo nesmierne náročné.

Podcasty SvetMMA si môžete vypočuť na:



Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»MMA»Pomáha hviezdam Oktagonu alebo Kleinovi v UFC. Analytik Novák: Dagestánci zmenili MMA