NETRADIČNÉ STRETNUTIA NA 12. KOLE 3. A TRIEDY LFZ V LIPTOVSKEJ OSADE V NEDEĽU 8. APRÍLA 2018

Po marcových netradičných stretnutiach vo Vranove, na slávnostnom otvorení hlavnej plochy - umelého trávnika miestneho štadióna, som bol svedkom ďalších netradičných stretnutí na našom futbalovom trávniku. Tentokrát na strednom Slovensku, na prírodnej tráve, presnejšie "veľmi prírodnej" a priamo v najnižšej súťaži riadenej oblastným futbalovým zväzom v Liptovskom Mikuláši.

V zápase TJ Tatran Liptovská Osada – ŠK Lúčky-Kúpele nastúpil s číslom 12 na chrbte v drese hosťujúceho družstva Ondrej Krištofík, bývalý reprezentant Československa a Slovenska, legionár. S Jozefom Kožlejom sú jedinými hráčmi, ktorí získali tituly vo federálnej lige (Slovan, 1992), v slovenskej lige (Slovan, 1994) a českej lige (Slavia, 1996). Všetky 3 tituly má ešte aj Karel Jarolím. U neho ide o kombináciu titulu hráča a 2 titulov trénera.

Dostatočný výpočet faktov z Ondrejovej futbalovej kariéry na to, aby bol stredobodom záujmu ako aktérov na trávniku, tak aj divákov, ktorých sa v príjemnom jarnom počasí zišla zhruba stovka. A keď sa k tomu pridá, že išlo o záložnú "dvojičku" jedného z najlepších futbalistov Slovenska vôbec, Petra Dubovského, bol dôvod pozrieť sa trochu do známych Ondrejových štatistík a súčasne s Ondrejom odkryť slovenskému fanúšikovi neznáme miesta jeho futbalovej kariéry v Česku, ale aj tej amatérskej.

Ondrej futbalovo začínal v Tatrane Devín, s ktorým sa mu podarilo postúpiť do 2. dorasteneckej ligy. Tú si však už nezahral, lebo jeho talent si nemohli nevšimnúť v Slovane, kde si zahral 1. dorasteneckú ligu. Medzi seniormi začal v polovici 80. rokoch, v 1. SNFL, aby na ich konci vhupol s mladým družstvom Slovana do federálnej ligy. A tam ďalej futbalovo rástol a dorástol až do reprezentácie vďaka svojej tvorivosti, prehľadu, technike a spolupráci s Petrom Dubovským. Nebol žiaden vyhľadávaný strelec, za 10 rokov v najvyšších súťažiach zaznamenal 14 gólov (Slovan 6, Slavia 3, Hapoel Petach Tikva 3, Spartak 2). Ako mi prezradil, nejaký gól strelil aj v rokoch 1985 – 1987 v 1. SNFL a mal skórovať aj počas vojenčiny vo VTJ Tábor, kde hral 1. ČNFL. Ku gólom však treba pripočítať jeho prihrávky, ktorými vyzval ostrieľaných strelcov ku skórovaniu. V drese Slovana napríklad Jara Timka, Paľa Gostiča a hlavne Petra Dubovského, ktorý ich nastrieľal celkom 59, kým prestúpil do Španielska, čo aj Peter viackrát v rozhovoroch objektívne novinárom uvádzal. Profesionálnu kariéru na Slovensku zakončil v drese Spartaka Trnava v sezóne 1998/1999. kedy v poslednom zápase ligy nastúpil na trávniku Slovana. Slovan v tom zápase prehral so Spartakom doma 0:1, stal sa však majstrom. Spartak, ktorý mal majstrovské ambície (v jeho drese hrali aj ďalší bývalí slovanisti: Dušan Tittel, Fabio Gomes, Jaro Timko), skončil až tretí. Bývalý slovanista, Dušan Galis nesplnil ambicióznu misiu, odstúpil z postu trénera Spartaka ešte niekoľko kôl pred koncom súťaže a Ondrej sa v tichosti vytratil zo slovenských trávnikov...

"Ondrej, po odchode zo Spartaka Trnava si pokračoval v Česku vo futbale ďalej?", pýtam sa ho počas predzápasovej rozcvičky. "Áno, vrátil som sa do Slavie cez Všenory. Odohral som za ňu ešte pár minút v pohári UEFA, ale inak som hrával už len za jej B-mužstvo. Po Slavii som hrával tri roky v Hořoviciach a rok som strávil ešte v Ostředku. Na koniec aktívnej kariéry som odohral tri zápasy za Mělník a ukončil ju... teda som si myslel, že ukončil. Išlo o amatérske súťaže. Hrával som postupne 1. triedu, potom kraj a divíziu. Každý rok sme s družstvom postupovali. V kraji hralo viacero českých reprezentantov: Hašek, Chovanec, Vízek, Bittengel... Cez nich sme práve s Hořovicami postúpili do divízie... Prepáč, už nastupujeme, porozprávame sa po zápase."

Ondrej nastúpil v strede zálohy a bolo vidieť, že napriek veku, je to stále pán futbalista. Hral s jeho typickým prehľadom, prihrávkou, technikou, umením postaviť sa na správne miesto, nájsť dobre stojaceho spoluhráča. Dal hre potrebnú myšlienku a presnosť. Chýbal mu do súhry iba Peter Dubovský... Striedal v 55. minúte, za stavu 2:2. Odohral svoje. Ukázal mladým futbalistom, že sa futbal dá hrať rovnocenne aj vo vyššom veku a nakoniec dal priestor mladšiemu spoluhráčovi. Hostia napokon zvíťazili 3:2 a Ondrej si svoj oficiálny návrat na slovenské trávniky lepšie predstaviť ani nemohol, tri body zvonku, jasné 1. miesto v tabuľke a dvaja bývalí spoluhráči a reprezentanti "v talóne" pre budúce zápasy. ŠK Lúčky-Kúpele potvrdili postupové ambície.

Po zápase, pred odchodom domov s Dušanom, sme sa ešte krátko stretli.

"Ondrej, gratulujem k výkonu! Vrátim sa ešte ku tvojej bohatej kariére, ktorú si vlastne ešte neukončil. Dnes, keď ťaháš 52. rok (*1966), si nastúpil po takmer 19 rokoch na majstrovský zápas na Slovensku. Ako k tomu prišlo?"

"Peca a mňa oslovil Dušan, či by sme to po rokoch neskúsili v jednom družstve. ŠK Lúčky-Kúpele majú ambíciu postúpiť do 2. triedy a Dušan bol s nimi v kontakte. Slovo dalo slovo. Vytvorili nám priestor na súpiske družstva na jarnú časť sezóny. Tak sme pristali. Dnes som nastúpil iba ja. Najbližšie by sme mali byť už všetci traja na ihrisku."

"Držím ti a Vám päste do ďalších zápasov a nech sa Vám splnia nové futbalové ciele. Vždy ste si ich stavali ambiciózne a mnohé ste aj dosiahli. Preto ste boli vynikajúcimi slovenskými futbalistami, čo si nesporne aj dnes výkonom potvrdil."

Rozišli sme sa s tým, že sa prídem na jar ešte pozrieť na všetkých troch, ako dokazujú, že futbal vie byť aj v našich skromných podmienkach fenomén, ktorý aktívne priťahuje aj päťdesiatnikov a nielen ich...

Netradičné stretnutia v Liptovskej Osade mi opäť potvrdili, že mládež potrebuje svoje vzory. A najlepšie, keď si na ne môže siahnuť. Konkrétne, prihrať si s nimi loptu, či ich o loptu obrať. Učiť sa od nich. Aby sa mala s kým rovnať a jedného dňa svoje vzory aj prekonať.